Llevan preso a Jesús
18
Jesú cʉ̃ Pacʉre cʉ̃ ca-jeniro bero Jerusalén'pʉ ca-ãnana jã cá-aápʉ.
Aána Cedrón ca-wamecʉti ya riaacãre jã ca-peña aápʉ.
Ti yaacãre peña,
ape nʉgoapʉ Olivo na ca-oterica yepa ca-ãmʉ.
Topʉ jã ca-ejawʉ Jesú mena.
2 Judas Jesúre ca-tʉjʉteerãre ca-ñee rotipaʉ quena ca-majiwĩ ti paʉ olivo oterica yepare.
Jesú topʉ nairoacã jãare ca-jʉgo aáteñanucuwĩ.
To bairi caroaro ca-majiwĩ Judas.
3-5 Topʉ jã ca-ani paʉ polisía maja mena ca-ejawĩ Judas.
Aperã Dio wiire ca-coterã polisía quena ca-ejawã Judas mena.
Sacerdote maja ʉparã,
fariseo maja na ca-jooricarã ca-ãma.
Caroaro ca-beju wamooricarã ca-ãma.
To bairi na ca-jĩa bujuricʉri mena ca-jĩa buju ejawã.
Judas,
Jesúre ca-wadajãricʉ na mena ca-ãmi.
Jesú ca-maji tʉgayupi cʉ̃re ca-baipere.
To bairo maji tʉgabacʉ quena na bocaʉ:
—¿Ñamʉre mʉja macatí?
ca-ĩiwĩ.
Oco bairo cʉ̃ ca-ĩi yʉʉwã:
—Jesú,
Nasaré macacʉre jã maca,
ca-ĩiwã.
Jesú na ca-ĩiwĩ tunu:
—Cʉ̃na yʉ ãa.
—¿Ñamʉre mʉja macatí?
na ca-jeniñanemowĩ Jesú tunu.
—Jesú,
Nasaré macacʉre jã maca,
cʉ̃re ca-ĩi yʉʉwã cʉ̃re ca-ñeerã atána tunu.
8 To bairo na ca-ĩiro:
—Meere,
“Yʉna yʉ ãa,”
mʉjaare yʉ ĩi tʉgawʉ,
na ca-ĩiwĩ Jesú.
—To bairi yʉre mʉja ca-macaata ati majare yʉ buerãre na buti aá rotiya.
9 Ca-jʉgoye Jesú cʉ̃ ca-buiorique cariape to baiato ĩi,
to bairo ca-ĩiwĩ.
Oco bairo cʉ̃ ca-ĩrique ca-ãmʉ:
“Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca-jooricarãre jicãʉ maca yʉre yaji weoquẽmi,”
ĩrique ca-ãmʉ.
10 To bairo tiere cʉ̃ ca-ĩiro Simón Pedro cʉ̃ jarerica pãire ca-yoo wee neewĩ.
Yoo wee nee,
sacerdote maja ʉpaʉre ca-paa coteri majocʉ Malco ca-wamecʉcʉre cariape nʉgoa macá amoorore ca-pa ta ñoocõa joowĩ.
11 To bairo cʉ̃ cá-áto tʉjʉʉ oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwĩ Jesú Pedrore:
—Mʉ jarerica pãire quenoo cũuña.
Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca-popiye tamuo rotiricarore bairona yʉ popiye tamuogʉ,
cʉ̃ ca-ĩiwĩ Jesú.
Jesús ante el jefe de los sacerdotes
12-13 To bairi polisía maja,
na ʉpaʉ mena,
aperã sacerdote maja ʉparã na ca-jooricarã mena Jesúre cʉ̃ jia turi,
cʉ̃ ca-necoama Aná ca-wamecʉcʉ ya wiipʉ.
Caifá mañicʉ ca-ãmi cʉ̃a.
Caifána ca-ãmi sacerdote maja ʉpaʉ ti cʉmare.
14 Caifána ca-jʉgoyepʉre judío majare:
“Jicãʉ jeto romano majare cʉ̃ ca-jĩa ecooro ñuugaro.
To bairi nipetirã ye wapa manire ca-bai yajibojaʉ anigʉmi,”
ca-ĩricʉ ca-ãmi.
Pedro niega conocer a Jesús
15 Jesúre na ca-ñee aáto Simón Pedro,
yʉ quena nare jã ca-ʉja aápʉ.
Sacerdote maja ʉpaʉ yʉre ca-tʉjʉ majiwĩ.
To bairi cʉ̃ ya wiire cʉ̃ ca-jani jãarica janiro pupeapʉre yʉ ca-jãa aápʉ.
16 Pedro maca jopepʉna ca-tua nʉcawĩ.
To bairo cʉ̃ ca-bairo tʉjʉʉ jope ca-coteore jeniri cʉ̃re yʉ ca-pijo jõowʉ.
17 To bairi Pedro cʉ̃ ca-jãaro cõ maca cʉ̃ ca-jeniñawõ:
—¿Mʉa cʉ̃ mena macacʉ mee mʉ ãtí?
To bairo cõ ca-ĩiro:
—Yʉ aniquẽe,
cõ ca-ĩiwĩ Pedro.
18 Seeto ca-joowʉ.
To bairi ti wiire paa coteri maja polisía maja mena ca-peero riowã.
Ti peero tʉ ca-juma tʉjʉnucucõawã.
Pedro quena na mena ca-jumaʉ aámi.
El jefe de los sacerdotes interroga a Jesús
19 Sacerdote maja ʉpaʉ Jesúre oco bairo cʉ̃ ca-ĩi jeniñawĩ yua:
—¿Di maja una na ãtí mʉ cabuerã?
¿Ñee uniere nare mʉ buenucutí?
cʉ̃ ca-ĩi jeniñawĩ.
20 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwĩ Jesú:
—Nipetirã na ca-apijoropʉ yʉ ca-buiowʉ judío maja neñapo buerica wiiripʉ,
Jerusalén macá wii Dio wiipʉ quenare yʉ ca-buionucuwʉ.
Yajioropʉ yʉ ca-buioquetinucuwʉ.
21 ¿Nope ĩi yʉre mʉ jeniñatí?
Aperã yʉre ca-apiricarãre na jeniñaña.
Yʉ ca-buionucuriquere majirãma.
To bairi mʉre buiogarãma,
cʉ̃ ca-ĩiwĩ Jesú.
22 To bairo Jesú cʉ̃ ca-ĩiro apii jicãʉ polisía Dio wiire coteri majocʉ Jesú riyare cʉ̃ paari,
oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwĩ:
—¿Ñeere ĩi to bairo rooro mʉ yʉʉtí sacerdote maja ʉpaʉre?
23 Jesú maca oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwĩ:
—Jocʉna yʉ ca-ĩata yʉ ca-ĩitori wame macare ĩi buioya.
Cariapena yʉ ca-ĩibato quena ¿nope ĩi yʉre mʉ paatí?
cʉ̃ ca-ĩiwĩ Jesú polisíare.
24 Cabero Aná Jesúre jia turicʉpʉre cʉ̃ ca-joowĩ sacerdote maja ʉpaʉ Caifá tʉpʉre.
Pedro niega otra vez a Jesús
25 To bairo ca-bairi paʉ Pedro peero tʉ ca-juma tʉjʉnucuwĩ.
Topʉ cʉ̃ ca-tʉjʉnucuro cʉ̃ ca-jeniñawã:
—¿Mʉa jĩi mena macacʉ mee mʉ átí?
cʉ̃ ca-ĩi jeniñawã.
To bairo cʉ̃ na ca-ĩiro:
—Cʉ̃ mee yʉ ãa,
na ca-ĩiwĩ.
26 Cabero jicãʉ sacerdote maja ʉpaʉre ca-paa coteri majocʉ Pedrore cʉ̃ ca-ĩiwĩ tunu:
—Mepʉ mʉ yʉ tʉjʉwʉ Olivo na ca-otericaropʉ cʉ̃ mena mʉ ca-ano,
cʉ̃ ca-ĩiwĩ.
To bairo ca-ĩi Pedro cʉ̃ amooro cʉ̃ ca-pa taricʉ bai ca-ãmi.
27 To bairo cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩiro apii Pedro:
—Yʉ aniquẽe,
cʉ̃ ca-ĩitowĩ tunu.
To bairo cʉ̃ ca-ĩitori paʉna ãbocʉ ca-wadawĩ yua.
Jesús delante de Pilato
28 Cabero ca-bujuparo jʉgoyeacã Jesú Caifá ya wiipʉ ca-ãnacʉre cʉ̃ ca-ne aáma romano maja ʉpaʉ majuu cʉ̃ ca-cũricʉ cʉ̃ ca-rotibojaʉ ya wiipʉre.
Jesúre ca-ñeericarã judío maja aniri ti wiipʉre ca-jãaquẽma.
Romano maja ya wiipʉre na ca-jãa aápata pascua macaje boje ʉga rotiya maniboricaro.
Ca-ʉgueri pairãre bairona tuaboricarãma.
To bairi Pilato ya wiipʉre ca-jãaquẽma,
judío majocʉ aniquẽemi ĩirã.
—¿Ñee unie caroorije cá-ácʉ ãmi ĩirã anire mʉja wadajãtí?
30 Oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwã judío maja maca:
—Caroorije cá-átiquẽcʉ cʉ̃ ca-ãmata mʉ tʉpʉ cʉ̃re jã ne atíquetiboricarã.
31 To bairo na ca-ĩiro apii Pilato na ca-ĩiwĩ tunu:
—Cʉ̃ ne aánaja.
Mʉja majuuna mʉja ca-rotirique cʉtinucurore bairona cʉ̃ jeniñari cʉ̃ popiyeyeya.
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro judío maja ʉparã oco bairo cʉ̃ ca-ĩiwã Pilatore:
—Jãare judío majare jã jĩa rotiquẽema mʉ yarã ʉparã gobierno maja.
32 To bairi cariapena ca-baiwʉ,
“Yucʉ tẽorica pãipʉ yʉre tu mʉgo nʉco jĩagarãma,”
Jesú to jʉgoyepʉ jãare cʉ̃ ca-ĩi buiorica wamere bairona.
33 To bairi Pilato cʉ̃ ya wiipʉ jãa átiri Jesú quenare cʉ̃ ca-jãa rotiwĩ.
Cʉ̃ jãa roti,
oco bairo cʉ̃ ca-ĩi jeniñañupʉ:
—¿Mʉna judío maja Ʉpaʉ mʉ ãtí?
34 Jesú oco bairo cʉ̃ ca-ĩi yʉʉyupʉ Pilatore:
—¿Mʉ majuu mʉ ca-tʉgooñari wamere yʉre mʉ jeniñatí?
o ¿aperã judío maja mʉre na buiotí que?
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
35 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Judío majocʉ mee yʉ ãa.
Yʉa judío maja mʉja cá-áti aniere yʉ majiquẽe.
Mʉ ya yepa macana judío maja,
sacerdote maja ʉparã,
¿ñe unie mʉ cá-áti buicʉto atopʉ mʉre na neatí?
Jesúre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Pilato.
36 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro Jesú cʉ̃ ca-ĩiñupʉ tunu Pilatore:
—Yʉa ati yepa macana ʉpaʉ mee yʉ ãa.
Ati yepa macana ʉpaʉ yʉ ca-ãmata judío maja ʉparã yʉre na ca-jĩagaro yʉre ca-apiʉjarã maca na quẽborãma.
Yʉre na ca-jĩagaro matabojarã na quẽborãma.
Ati yepa macana ʉpaʉ mee yʉ ãa yʉa.
37 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii Pilato cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
—¿To roquere ʉpaʉ majuu mʉ ãtí?
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Mʉ ca-ĩirore bairona ʉpaʉ majuuna yʉ ãa,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú Pilatore.
—Cariape macajere buioʉ acʉ́ ati yepapʉ yʉ ca-buiawʉ.
Nipetirã cariape macajere ca-boorã yʉ ca-buiorijere apiʉjama,
ca-ĩiñupʉ Jesú.
38 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—¿Dije unie majuu to ãtí cariape macaje?
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Pilato.
Jesús es sentenciado a muerte
Pilato to bairo Jesúre jeniñari bero judío maja ʉparã mena wadapenigʉ ca-buti ejawĩ tunu.
Buti ejaʉ,
oco bairo na ca-ĩiwĩ:
—Caroorijere cá-átacʉ ãmi,
ca-bui pacoʉna ãmi,
yʉ ĩi majiquẽe.
39 Mʉja ca-bainucurije oco bairo ãa:
Pascua boje rʉmʉ ca-ano jicãʉ presopʉ ca-ãcʉ̃re yʉre mʉja buu rotinucu.
To bairi Jesúre,
¿judío maja Ʉpaʉ macare yʉ ca-buuro mʉja bootí?
40 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã seeto awajarique mena oco bairo cʉ̃ ca-ĩi awajawã Pilatore:
—Cʉ̃re buuqueti majuucõaña.
Barrabá macare cʉ̃ buu jooya,
ca-ĩi awajawã.
Barrabá ca-jee ruti paii ca-ãmi.
