Conspiración para prender a Jesús
14
Pʉga rʉmʉ ca-rʉjayupe pan ca-wauarije manona na ca-ʉgapa boje rʉmʉ.
Ti rʉmʉ ca-ano sacerdote maja ʉparã judío majare cabuerã,
¿dope bairo áti ñeeri Jesúre mani jĩarãatí?
ĩirã,
átitorique mena cʉ̃re na ca-ñeepere ca-quenoo jʉgoyeyeyuparã.
Marcos 14.1-16
2 To bairo cʉ̃ ñeegabana quena oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—Boje rʉmʉ ca-ano mani átiquẽna.
Camaja capaarã boje rʉmʉ ca-tʉjʉra ejarã cʉ̃re mairã,
noo na ca-booro manire awaja tutiborãma.
To bairo mani cá-átiere rooye tuuborãma,
ca-ame ĩiñuparã.
Una mujer unge a Jesús
3 “Cʉ̃re jã jĩagarã,”
na ca-ame ĩitoye Jesú maca Betaniapʉ Simón ca-ajeri boabatacʉ ya wiipʉ ca-añupʉ.
Jesú cʉ̃ ca-ʉga ruiri paʉna cãromio alabastro ca-wamecʉti rʉʉ weerica rʉʉ ca-jʉti ñuurije pairo ca-wapacʉtie ca-jañari rʉre ca-ne ejayupo.
Ti rʉre neatí,
pãa,
Jesú rupoare ca-pio peoyupo tiere.
4 Jicãarã topʉ ca-ãna to bairo cõ cá-áto tʉjʉrã,
“Rooro majuu áamo,”
ca-ĩi tʉgooñañuparã.
Ĩi tʉgooñari oco bairo ca-ame ĩiñuparã:
—¿Nope ĩo ca-wapa pacarije to ca-anibato quena joco majuuna cõ áti reetí?
5 Aperãre cõ ca-joata jicã cʉma paarique wapa cõo wapa jooboricarãma.
To cõo wapa jee,
ca-bopacoorãre jooboricomo,
ca-ĩiñuparã.
To bairo ame ĩri cõ ca-tutiyuparã.
Jesú maca oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
6 —Cõ cá-átigari wame cõ áparo.
¿Nope ĩirã cõre mʉja patowãcootí?
Caroaro yʉre áamo.
7 Ca-bopacoorã mʉja watoapʉ anicõa aninucugarãma.
Noo mʉja ca-boori paʉ nare mʉja átinemo maji.
Yʉ maca mʉja mena yoaro yʉ aniquetigʉ.
8 Caroaro yʉre cõ cá-áti majiri wame áamo.
To bairi atie caroa jʉti ñuurijere yʉre pio peomo,
yʉ ca-bai yajiro bero yʉ rupaʉre na ca-yaaro na ca-pio peoparore bairo iñoo áamo.
9 Cariape mʉjaare yʉ ĩi.
Ati yepa nipetiro yʉ ye quetire ca-buio teñarã yʉre cõ cá-átaje quenare buiogarãma.
Yʉre cõ cá-átajere majicõa aninucugarãma to canacã rʉmʉna,
na ca-ĩiñupʉ Jesú.
Judas traiciona a Jesús
10 Cabero Judas Iscariote,
Jesú buerã doce canacãʉ mena ca-ãnacʉ cá-aájupʉ sacerdote maja ʉparã tʉpʉ,
Jesúre na ca-ñeepere na wadajãʉ aácʉ.
11 To bairo cʉ̃ ca-ĩrijere api wariñuuri,
“Niyeru mʉre jã wapayegarã,”
Judare cʉ̃ ca-ĩiñuparã.
To bairo na ca-ĩiro apii Jesúre dope bairo átiri cʉ̃ na ca-ñeepere ca-quenooñupʉ Judas yua.
La Cena del Señor
12 Cabero pascua boje rʉmʉ judío maja pan ca-wauarije ca-ajuya manie na ca-ʉga jʉgori rʉmʉ ca-añupe.
Oveja cawimaʉre boje rʉmʉ na ca-ʉgapaʉre na ca-jĩari paʉ ca-ano Jesú buerã oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñuparã:
—¿Noopʉ pascua boje rʉmʉ mani ca-ʉgapa paʉre jã quenoorãatí?
cʉ̃ ca-ĩi jeniñañuparã.
13 To bairo na ca-ĩiro apii cʉ̃ buerã pʉgarãre,
oco bairo na ca-ĩi buioyupʉ:
—Aánaja Jerusalén'pʉ.
Topʉ ejarã jicãʉ cʉ̃ mʉja boca tʉjʉgarã ca-oco jotʉ tu peo aácʉre.
14 Cʉ̃ mena aáti cʉ̃ ca-jãari wiipʉ mʉja ejagarã.
Topʉ eja,
ti wii ʉpaʉre oco bairo cʉ̃ ĩiña:
“Manire cabuei oco bairo mʉ ĩi joomi:
‘¿Noopʉ to ãtí yʉ buerã mena pascua boje rʉmʉ yʉ ca-ʉgapa arʉa?’
mʉ ĩi joomi,”
cʉ̃ ĩi buioya.
15 To bairo mʉja ca-ĩiro ca-bui macá arʉa ca-pairi arʉa,
quenoo yaparorica arʉare mʉja iñoogʉmi.
Topʉ mani ca-ʉgapere quenoo yuuya,
ca-ĩi buioyupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
16 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã Jesú buerã pʉgarã cá-aácoajuparã Jerusalén macapʉ.
Ti macapʉ eja,
Jesú cʉ̃ ca-ĩricarore bairona ca-bʉga ejayuparã.
To bairi ti arʉapʉ pascua ca-ano na ca-ʉgapere ca-quenoo yuuyuparã.
17-18 Cabero canaiori paʉ ca-ejaro Jesú cʉ̃ buerã doce canacãʉ mena eja,
ca-ʉga ruiyuparã.
Topʉ na mena ʉga ruiina oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Cariapena mʉjaare yʉ ĩi.
Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena ca-ʉgaʉ yʉre ca-tʉjʉteerãre yʉre wadajãgʉmi,
yʉre na ñeato ĩi.
Marcos 14.17-31
19 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apirã seeto ca-tʉgooñarique paiyuparã.
To bairo tʉgooñarique paibana:
—¿Yʉna yʉ baiquetibacʉatí?
Jesúre cʉ̃ ca-ĩi jeniña peticõañuparã,
na ca-ano cõona.
20 To bairo na ca-ĩiro oco bairo na ca-ĩi yʉʉyupʉ Jesú maca:
—Jicãʉ mʉja mena macacʉ yʉ mena jicã bapapʉna ca-yoje ʉgaʉna ãmi,
ca-ĩiñupʉ.
21 —Yʉ ca-baipe tirʉmʉpʉ macana Dio ye quetire ca-buiorã na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre baigaro.
To bairo yʉ ca-baipe to ca-anibato quena rooro majuu baigaro yʉ ca-tʉjʉteerãre yʉre ca-wadajãʉ macare.
Ati yepapʉ cʉ̃ ca-buiaquẽpata cʉ̃re ñuucõaboricaro,
na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre.
22 Ĩi yaparo Jesú cʉ̃ buerã mena ʉgaʉ,
pan're nee,
cʉ̃ Pacʉ Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ.
Jeni nʉcʉbʉgo yaparo tiare pe mʉto,
nare joo,
oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Ʉgaya.
Atie yʉ rupaʉ ãa,
na ca-ĩiñupʉ.
23 Cabero etirica bapare nee,
Diore ca-jeni nʉcʉbʉgoyupʉ tunu.
Jeni nʉcʉbʉgo yaparo cʉ̃ buerãre na ca-tĩañupʉ.
Nipetirã cʉ̃ buerã ti bapare ca-eti peticõañuparã.
24 Nare tĩaʉna oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú:
—Atie yʉ rií ãa.
Yʉ rií ree yajigʉ,
camaja capaarã caroorije na cá-átiere wapayebojaʉ.
To bairo yʉ ca-rií ree yaji wapayebojaro camaja caroorije na cá-átajere majiriobojagʉmi Dio cʉ̃re ca-jeni nʉcʉbʉgorãre.
To bairo mʉjaare yʉ ca-ĩi cũuri wamere tʉgooñari etiya.
25 Cariapena mʉjaare yʉ ĩi.
Atie ʉje ocore yucʉacã mani ca-etirore bairo yʉ etinemoquetigʉ.
Cabero yʉ Pacʉ caʉpaʉ yʉre cʉ̃ ca-cũuro beropʉ mʉja mena ape ni yʉ etinemogʉ tunu,
ca-ĩiñupʉ Jesú.
Jesús anuncia que Pedro lo negará
26 Jesú cʉ̃ buerã mena na ca-ʉgaricaro bero Diore ĩi baja yaparo ti wii ca-ãnana ca-buticoajuparã,
Olivo na ca-ĩricʉ ʉ̃taʉpʉ aána.
27 Topʉ na cá-aáto oco bairo na ca-ĩiñupʉ Jesú cʉ̃ buerãre:
—Mʉja nipetirã ati ñami uwibana yʉre mʉja ruti weo peticoagarã.
To bairo mʉja ca-baipere Dio ye queti ucarica pũuropʉ ca-ĩi ucaricarore bairona baigaro.
Oco bairo ĩi ucarique ãa:
“Oveja ʉpaʉre cʉ̃ jĩagarãma.
Cʉ̃ na ca-jĩaro tʉjʉrã,
oveja aá bategarãma,”
ĩi ucarique ãa.a
To bairo na cá-aá baterore bairona mʉja quena yʉre mʉja ruti aáweogarã,
uwibana.
28 Na ca-jĩa rocaricʉ anibacʉ quena yʉ tunu catígʉ.
Tunu catíri bero Galilea yepapʉ mʉja jʉgoye yʉ aágʉ,
mʉjaare yuʉ aácʉ,
na ca-ĩiñupʉ Jesú.
29 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii Pedro cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
—Aperã nipetirã uwibana mʉre na ca-ruti aáweorije to ca-anibato quena yʉ maca yʉ aáquetigʉ,
ca-ĩiñupʉ.
30 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cariapena mʉre yʉ ĩi.
Yucʉ ñamina ca-bujuri paʉ jʉgoye ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani,
“Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,”
yʉre mʉ ĩitogʉ,
ca-ĩiñupʉ Jesú Pedrore.
31 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apibacʉ quena Pedro ca-ĩinemoñupʉ tunu:
—Mʉ mena yʉre na ca-jĩa rocarije to ca-anibato quena,
“Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa,”
yʉ ĩiqueti majuucõagʉ yʉa,
ca-ĩiñupʉ Pedro.
Aperã cʉ̃ mena macana quena cʉ̃re bairo jeto ca-ĩi peticõañuparã.
Jesús ora en Getsemaní
32 Olivo ca-wame cʉtiipʉ aána Getsemaní ca-wamecʉtopʉ ca-ejayuparã.
Topʉ ejaʉ Jesú cʉ̃ buerãre oco bairo ca-ĩiñupʉ:
—Atona mʉja ruiwa,
Diore yʉ ca-jeni nʉcʉbʉgoʉ aátoye,
ca-ĩiñupʉ.
Marcos 14.32-52
33 Topʉ Diore jeni nʉcʉbʉgoʉ aácʉ Pedrore,
Jacobore,
Juan're na ca-pii aájupʉ.
Topʉ aá,
seeto majuu ca-tʉgooñarique pai yapapua jʉgoyupʉ.
34 Tʉgooñarique pai netobacʉ oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—Yʉ bai yajibo,
seeto majuu tʉgooñarique pai netori yapapuabacʉ.
Atona mʉja yuu ruiwa caniquẽnana,
na ca-ĩibajupʉ.
35 To bairo ĩi yaparo na jʉgoyebʉjaacã aá,
yepapʉ mubia roca cumu áti,
oco bairo ca-ĩi jeniñupʉ Diore:
—Caacʉ,
mʉ ca-booata,
yʉ ca-popiye tamuope to baiqueticõato— ca-ĩi jeniñupʉ Diore.
36 —Caacʉ,
nipetirijere mʉ áti maji.
To bairi mʉ ca-booata rooro yʉ ca-tamuope to baiqueticõato.
Yʉ maca yʉ ca-popiye tamuope yʉ ca-booquẽtie to ca-anibato quena mʉ ca-boorore bairo maca to baiato,
ca-ĩiñupʉ.
37 To bairo Diore ĩi jeni yaparo,
cʉ̃ buerã tʉpʉ tunu aá,
nare ca-tʉjʉyupʉ ca-cani cuñarãre.
Ca-cani cuñarãre na tʉjʉ,
oco bairo na ca-ĩiñupʉ Pedrore:
—Simón,
¿canirã mʉja áatí?
¿Petoacã caniquẽnana mʉja cote ocabʉtiquẽetí?
38 Caniquẽnana cotecõaña mʉjaa.
Diore cʉ̃ jeniya,
Sataná cʉ̃ ca-boorije macare jã áti wadajãremi ĩirã.
Mʉja yeripʉre yʉre mʉja ca-aáweogaquẽtie to ca-anibato quena mʉja rupaʉri macare mʉja ocabʉtiquẽe,
na ca-ĩiñupʉ.
39 To bairo ĩi yaparo cʉ̃ Pacʉre cʉ̃ ca-jenirica paʉpʉna aáti to bairona cʉ̃ ca-ĩi jeniñupʉ tunu.
40 Jeni yaparo cʉ̃ buerã tʉ maca aáti ca-canirãrena ca-tʉjʉyupʉ tunu.
Seeto majuu nare ca-wʉgoa ejayupe.
To bairi dope bairo cʉ̃re ca-ĩi yʉ majiquẽjuparã.
41 To bairo bai yaparo cʉ̃ Pacʉre Jesú ca-jeni tʉjayupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩricarore bairona tunu.
Jeni yaparo tunu atí,
cʉ̃ buerãre oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
—¿Canirã mʉja áatí mai?
To cõona cániña.
Meere,
yupiya.
Meere,
ejacoapa yʉre na ca-ñeepa paʉ.
Meere,
eja tʉgami yʉre ca-tʉjʉ teerãre ca-ñee rotiricʉ.
42 ¡Wamʉnʉcaña!
¡Jitá!
Meere eja tʉgami yʉ mena ca-anibatacʉna caroorãre yʉre ca-wadajãricʉ.
Llevan preso a Jesús
43 To bairo Jesú cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca-wada ani paʉna na mena macacʉ ca-anibatacʉ Judas Iscariote ca-ejayupʉ.
Cʉ̃ mena ca-ejayuparã camaja capaarã jarerica pãiri,
yucʉri ca-cʉgorã.
Sacerdote maja ʉparã,
judío majare cabuerã,
aperã cabʉcʉrã ca-rotirã na ca-jooricarã ca-añuparã.
44 Na ca-ejaparo jʉgoye Judas maca na ca-ĩi buio jʉgoyeyeyupʉ,
Jesúre na tʉjʉ majiato ĩi.
—Jesú cʉ̃ ca-ani paʉpʉ ejaʉ cʉ̃ yʉ pabario jeniñagʉ.
To bairo cʉ̃ yʉ cá-áto tʉjʉrã cʉ̃ mʉja ñeegarã.
Cʉ̃ ñee,
caroaro cʉ̃ jia,
cʉ̃re mʉja ne aágarã,
na ca-ĩi jʉgoyeyeyupʉ Judas.
45 To bairi Judas Jesú tʉpʉ ejaʉ cʉ̃ ca-ĩi jʉgoyeyericarore bairona Jesú tʉpʉ atí,
caroaro cʉ̃ pabariori:
—¡Mʉ anibaparí,
Ʉpaʉ!
Jesúre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
46 To bairo Judas cʉ̃ cá-áto tʉjʉrã to cõona cʉ̃ ca-ñeecoajuparã Jesúre.
47 Cʉ̃re na ca-ñeeri paʉ jicãʉ Jesú mena macacʉ topʉ ca-tʉjʉnucuricʉ cʉ̃ jarerica pãire tʉ̃ga wee neri sacerdote maja ʉpaʉ paabojari majocʉre cʉ̃ amoorore ca-pa ta rocacõañupʉ.
48 To bairo cʉ̃ cá-áto bero Jesú na ca-ĩiñupʉ cʉ̃re ca-ñeerãre:
—¿Jee rutiri majocʉre ca-ñeerã anáre bairo jarerica pãiri,
yucʉri mena yʉre mʉja ñeerã atítí?
ca-ĩiñupʉ.
49 —To canacã rʉmʉ Dio wiipʉ Dio ye quetire buionucuri mʉja watoapʉ yʉ ca-aninucuwʉ.
To bairo yʉ ca-anibato quena yʉre mʉja ca-ñeequẽpʉ.
Yucʉacã Dio ye queti ucarica pũuropʉ tirʉmʉpʉ macana na ca-ĩi ucaricarore bairona yʉre mʉja áa.
50 Jesúre na ca-ñeero tʉjʉrã cʉ̃ buerã cʉ̃ ca-ruti weo peticoajuparã yua.
El joven que huyó
51 Jesúre na ca-ñee aáto jicãʉ cawamaʉ cʉ̃ ca-caniri jutiiro mena dʉre turi ca-ʉja aájupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-bairo cʉ̃ quenare ca-ñeeñuparã.
52 Cʉ̃re ñeebana cʉ̃ ca-caniri jutiirore cʉ̃ ca-dʉre tubatarore ca-ñee woo rocacõañuparã.
To bairi jutiiro mácʉna ca-atʉ ruticoajupʉ.
Jesús delante de la Junta Suprema
53 Jesúre cʉ̃ ñe aá,
sacerdote maja ʉpaʉ tʉpʉ cʉ̃ ca-ne aájuparã.
Topʉ nipetirã sacerdote maja ʉparã,
judío majare ca-rotirã cabʉcʉrã,
judío majare cabuerã quena ca-neñapo yuuyuparã.
Marcos 14.53-72
54 Pedro maca Jesú bero ca-yoa bʉjaroacãpʉ tʉjʉ ʉja nutua,
sacerdote maja ʉpaʉ majuu ya wii jope tʉ macá yepapʉ ca-ejayupʉ.
Topʉ polisía maja mena ejanumu,
ca-peero jumacõa ruiyupʉ.
55 Nipetirã sacerdote maja ʉparã,
judío majare ca-rotirã nipetirã,
“¿Dope bairo átiri Jesúre mani wadajãrãatí?”
ca-ame ĩiñuparã,
Jesúre na ca-jĩa rotipere.
To bairo átigabana quena,
“Oco bairo cʉ̃ cá-átaje wapa cʉ̃ ca-popiyeyepe ãa,”
ca-ĩri wamere ca-bʉga majiquẽjuparã.
56 Capaarã cʉ̃re ca-ĩi wadajãrã ca-ĩitoyuparã.
To bairo ĩibana quena cariape jicãro mena ca-ĩirã ca-maañuparã.
57 Aperã wamʉnʉcari jocarãna oco bairo ca-ĩitoyuparã:
58 —Oco bairo cʉ̃ ca-ĩrijere jã apiwʉ:
“Ati wii,
Dio wii ca-pairi wiire camaja na cá-áta wiire yʉ rocagʉ.
Itia rʉmʉ bero ape wii camaja na cá-átiqueti wii macare yʉ áti wajoagʉ,”
ca-ĩiwĩ,
ca-ĩiñuparã.
59 To bairo na ca-ĩrije quenare jicãro mena ca-ĩi maji petiquẽjuparã.
60 To bairo na ca-ĩrijere apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu na watoapʉ ca-ãnacʉ wamʉnʉcari Jesúre oco bairo ca-ĩi jeniñañupʉ:
—¿To bairo mʉre na ca-ĩrijere mʉ yʉʉgaquẽetí?
¿Dope bairo mʉre ĩirã na ĩití?
61 Jesú maca ca-yʉʉquẽjupʉ to bairo cʉ̃ ca-ĩrijere.
To bairo cʉ̃ ca-yʉʉquẽto tʉjʉʉ sacerdote maja ʉpaʉ ca-jeniñanemoñupʉ tunu:
—Mʉna tirʉmʉpʉ macana,
“Atígʉmi jicãʉ Cristo na ca-ĩi,
Dio cʉ̃ ca-joʉ,”
na ca-ĩricʉ,
¿Dio caroaʉ majuu Macʉna mʉ ãtí?
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
62 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—Cʉ̃na yʉ ãa,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
—Dio cʉ̃ ca-jooricʉ aniri caberopʉ cʉ̃ tʉna ruíri cʉ̃ mena ca-rotii yʉ anigʉ.
Ati yepapʉ rúi acʉ́ bujeri bʉrʉari watoapʉ yʉ ca-rúi ató yʉre mʉja tʉjʉgarã,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
63 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii sacerdote maja ʉpaʉ majuu,
yʉ ca-punijinirijere na tʉjʉ majiato ĩi cʉ̃ jutiire ca-tʉ̃ga woo reeyupʉ.
Woo ree yaparo:
—Nope ĩirã caroorije cʉ̃ cá-áti buicʉtiere aperã ca-buioparãre na mani jeniñanemoquẽna.
64 Rooro Diore cʉ̃ ca-ĩrijere mʉja apiwʉ,
meere.
¿Dope bairo mʉja tʉgooñatí mʉjaa?
ca-ĩiñupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro topʉ ca-ãna nipetirã:
—¡Cʉ̃re ca-jĩape ãa!
ca-ĩiñuparã.
65 To bairo ĩri jicãarã to ca-tʉjʉnucurã cʉ̃ ca-ʉco eo bate tuuyuparã Jesúre yua.
Aperã jutiiro ajero mena cʉ̃ capere jia biperi,
cʉ̃ bape:
—¿Ni maca mʉre cʉ̃ baperí?
cʉ̃ ca-ĩi epeyuparã.
Polisía maja quena Jesú riyare ca-payuparã.
Pedro niega conocer a Jesús
66-67 Jesúre na ca-ñee jãaro bero Pedro maca tii wii jope tʉ macá yepapʉ ca-peero juma ruiyupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-bairi paʉ jicão cãromio sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao Pedro tʉpʉ ca-ejayupo.
Cʉ̃ tʉpʉ ejari oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupo:
—Mʉ quena Jesú Nasaré macacʉ mena cá-aáteñaepaʉna mʉ ãcʉ̃,
cʉ̃ ca-ĩiñupo.
68 Pedro maca to bairo cõ ca-ĩiro oco bairo cõ ca-ĩitoyupʉ:
—¡Cʉ̃ mena macacʉ mee yʉ ãa!
Yʉ majiquẽe to bairo mʉ ca-ĩrijere.
To bairo ĩi yaparo wiire na ca-jani jãa amojorerica janiro jopepʉ ca-eja nʉcañupʉ.
Topʉ cʉ̃ ca-tʉjʉnucurona ãbocʉ ca-wadayupʉ.
69 Sacerdote maja ʉpaʉre ca-paabojao apeo tunu cʉ̃ tʉjʉo topʉ ca-ãnare:
—Ani quena na mena macacʉna ãmi,
ca-ĩiñupo.
70 To bairo cõ ca-ĩiro apii cõ quenare ca-ĩitoyupʉ Pedro tunu.
Caberoacãna topʉ ca-ãna Pedrore oco bairo ca-ĩiñuparã:
—Jocarã mee jã ĩi.
Mʉ quena na mena macacʉna mʉ ãa.
Mʉ quena Galilea macacʉ mʉ ãa,
cʉ̃ ca-ĩiñuparã.
71 To bairo na ca-ĩiro apii na ca-ĩitonemoñupʉ tunu:
—¡Jĩi mʉja ca-ĩire yʉ majiqueti majuucõa!
¡Cariape mee yʉ ca-ĩata Dio yʉre cʉ̃ popiyeyeato!
72 To bairo cʉ̃ ca-ĩirona ãbocʉ ca-wadayupʉ tunu.
To cõona Pedro Jesú cʉ̃ ca-ĩriquere ca-tʉgooña bʉgayupʉ.
“Ãbocʉ pʉgani cʉ̃ ca-wadaparo jʉgoye itiani,
‘Jesúre cʉ̃ yʉ majiquẽe,’
na mʉ ĩitogʉ,”
cʉ̃ ca-ĩrique ca-tʉgooña bʉgayupʉ.
Tiere tʉgooñari,
seeto ca-otiyupʉ.