Lázaro chꞌīi yā
11
Vɛ́ɛ́ ꞌáámá sáⁿꞌā ngiītā sa chi nguuvi sa Lázaro na yáāⁿ Betania. Yáāⁿ miiⁿ vaacú tá María nduucū víꞌi tá Marta. 2 Niicu tá María ní viꞌi ta Lázaro. Nꞌdaataa miiⁿ chꞌeendái tá aceite Jesús ní nātíꞌī tá caꞌa yā ndúúcū yuūdū tiīⁿ tá. 3 Viꞌī sa miiⁿ ní dichóꞌo ta ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi yaaꞌví yā yeⁿꞌē Jesús miiⁿ chi caⁿꞌa yā: Señor, nꞌdiichí nī. Saⁿꞌā chi néⁿꞌe nī ní ngíítā sa.4 Taachi chꞌiindiveeⁿ Jesús chuū, ní caⁿꞌa yā: Caꞌāī miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ caꞌāī chi ꞌcuūvi sa, naati caꞌāī chi diiⁿ honrar Dendyuūs, níícú cuuví yā honrar Daiyá Dendyuūs caava caꞌai ꞌcūū.
5 Niicu Jesús ní yaꞌāī ꞌiinu yā Marta ndúúcū viꞌi tá María ndúúcū viꞌī tá Lázaro. 6 Taachí Jesús chꞌiindiveéⁿ yā chi ngiitā saⁿꞌā miiⁿ canée yā tá ꞌuuvi nguuvi lugar naachi canée yā. 7 Choꞌo ꞌuuvi nguuvi ngaⁿꞌa Jesús ngii yā discípulos yeⁿꞌé yā: Cuⁿꞌu ntuūⁿ yú na yáⁿꞌāa Judea.
8 Ní discípulos ní ngaⁿꞌá yā ngiī yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ: Nꞌdii Maestro, ngiituūu ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ nꞌdiī. ¿ꞌÁá neⁿꞌe ntúuⁿ nī caⁿꞌā ni miiⁿ?
9 Nanꞌguɛɛcútaⁿꞌā Jesús: ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ ndɛɛ̄ nguuvi ndiichúúví hora? ꞌIiⁿꞌyāⁿ chi chiicá yā nguuvi nguɛ́ɛ́ indɛɛ̄ caꞌa yā tii inaaⁿ yā chí dɛɛvɛ yeⁿꞌé iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. 10 ꞌIiⁿꞌyāⁿ chí ngiica na maāiⁿ indɛɛ̄ caꞌá yā, ti nguɛ́ɛ́ chi dɛɛvɛ ndúúcu yā.
11 Caⁿꞌa yā chuū, ní caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ: Lázaro amigo yeⁿꞌe yú cyaadu sa. Caⁿꞌá nanduūchí saⁿꞌā chi cyaadu sa.
12 Tuuꞌmí caⁿꞌá discípulos yeⁿꞌé yā: Señor, ndúútī chi cyaadu sa ní ꞌāā ninguaⁿꞌāī sa.
13 Chuū ngaⁿꞌā Jesús miiⁿ yeⁿꞌē vaadī nꞌdii yeⁿꞌē Lázaro níícú ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní cadíínuuⁿ yā chi ngaⁿꞌa yā chi cyaadu nꞌdai Lázaro. 14 Tuuꞌmi ní Jesús caⁿꞌa cuaacú yā: Lázaro miiⁿ chꞌiī sa. 15 ꞌÚú ní yeenú cáávā ndísꞌtiī chi nguɛ́ɛ́ caneé miiⁿ ní ꞌíícú cuꞌtéénú nī. Naati caⁿꞌā yú nꞌdiichi yú saⁿꞌā.
16 Tuuꞌmi ní caⁿꞌā Tomás, saⁿꞌā chi duuchi Dídimo chi Gemelo ní ngaⁿꞌa sa ngii sa saⁿꞌā sꞌeeⁿ chi discípulos ndúúcū sa: Cúⁿꞌu ntúúⁿ sꞌuúⁿ ní ꞌcuūvī yú ndúúcu yā.
Jesús chí nanduuchi niicu teé yā vida yeⁿꞌé yā
17 Taachi ndaā Jesús miiⁿ ní ꞌāā cuūⁿ nguuví nꞌdii Lázaro canúúⁿ sa na chɛɛtī yáinyāⁿ. 18 Ní yáāⁿ Betania ꞌāā niiⁿnuúⁿ ná yáāⁿ Jerusalén tanꞌdúúcā ꞌiinu kilómetro. 19 Neené ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ ndaá yā na vaacu Marta ndúúcū María chí nicaꞌá yā ꞌviichɛɛtínūuⁿ nꞌdaata sꞌeeⁿ yeⁿꞌē viꞌi yā Lázaro. 20 Tuuꞌmi ní Marta miiⁿ taachí chꞌiindiveéⁿ yā chí ndaā Jesús miiⁿ canꞌdáa yā chuvaꞌai ní nandaaca yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ. Naati María miiⁿ canúuⁿ yā chɛɛti vaꞌai. 21 Ní Marta miiⁿ ní ngaⁿꞌa yā ngii yā Jesús: Señor, ndúúti chi canée nī ndúúcu ꞌnū nguɛ́ɛ́ chꞌiī viꞌí. 22 Naati maaⁿ deenú chí tanducuéⁿꞌē chí caaca di Dendyuūs miiⁿ ní tée yā dii.
23 Tuuꞌmí ngaⁿꞌa Jesús ngii yā Marta: Nnduuchi ntuūⁿ víꞌi di.
24 Marta ngaⁿꞌa ta ngii ta Jesús: ꞌÚú ní deenú chí nduuchi ntúūⁿ sa ní nacueeⁿ sa nguuvi chi ꞌcuiinu iⁿꞌyeēⁿdī.
25 Ní ngaⁿꞌa Jesús ngiī yā táⁿꞌā: ꞌÚú chí nanduuchi niicu ꞌúú teé vida yeⁿꞌé yā. Duꞌū chi iꞌtéénū ꞌúú ꞌaara nꞌdíi yā, ꞌtíícā nduuchi yā. 26 Ní nducyáácá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi vɛ́ɛ́ vida yeⁿꞌe yā chi iꞌtéénu yā ꞌúú, nguɛ́ɛ́ ꞌcuūvi yā cueⁿꞌe daāⁿmaⁿ. ¿ꞌÁá iꞌteenu di chuū?
27 Tuuꞌmi ní Marta ngaⁿꞌa yā: Iꞌteenú Señor. ꞌÚú iꞌteenú dii chi Cristo Daiya Dendyuūs chi ndaá nī iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū.
Cuɛɛcu Jesús taachi snée yā na yáinyāⁿ yeⁿꞌē Lázaro
28 Taachi Marta chꞌiinu caⁿꞌa ta chuū cueⁿꞌe tá ní yaaꞌvi nꞌdéꞌei ta viꞌi María ní ngaⁿꞌa ta: Dii María, Maestro caneé yā ní nꞌgai yā dii.
29 Taachi María chꞌiindiveeⁿ ta chuū ní ncueeⁿ ta ngééniicu tá ní ndaa ta nanááⁿ Jesús. 30 Jesús miiⁿ ꞌāā cuɛ́ɛ́ nindáa yā yaaⁿ miiⁿ. Naati canée yā miiⁿ naachi nandaaca María ꞌiiⁿꞌyāⁿ. 31 Tuuꞌmi ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ chi snée yā na vaacu tá ndúúcū tá ní incaꞌá yā ꞌviichɛɛtíínūu María. Taachi nꞌdiichí yā chi María miiⁿ ní nnicueeⁿ tá ngééniicu tá, tuuꞌmi ní canꞌdáa yā cuaaⁿ chuvaꞌāī. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ cueⁿꞌé yā ndaá yā ní ngaⁿꞌa yā: Táⁿꞌā ꞌcáā ní caⁿꞌa tá na yáinyāⁿ. Caⁿꞌa tá cuɛɛcu ta.
32 María miiⁿ taachi ndaa ta nanááⁿ Jesús ní nꞌdiichi ta ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní chiinꞌtiiya tá ná caꞌā Jesús. Ní ngaⁿꞌa ta ngii ta Jesús: Señor, ndúúti chi caneé nī ꞌmuuⁿ, ní nguɛ́ɛ́ chꞌiī viꞌí.
33 Tuuꞌmi ní taachi nꞌdiichi Jesús miiⁿ chí ngɛɛcu María ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ chi ndaá yā ndúúcū María ngɛɛcu ntuúⁿ yā ní neené yaⁿꞌāī ꞌiinu Jesús ndii Espíritu yeⁿꞌé yā. 34 Ní ngaⁿꞌa yā: ¿Tíí sꞌneeⁿ yā saⁿꞌā? Ní ngaⁿꞌa yā ngii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ: Señor, cuchíi nī ní nꞌdiichí nī.
35 Ní chɛɛ̄cu Jesús. 36 Tuuꞌmi ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ní caⁿꞌa yā: Cúnꞌdííchí nī tanꞌdúúcā chi dinéⁿꞌe yā saⁿꞌā.
37 Ní nꞌduuví ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní caⁿꞌa yā: ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ ngii diiⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ ꞌcúū chi ininꞌguaáⁿ yā nduutináaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi ngueenááⁿ, nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ yā chi saⁿꞌa ꞌcūū nguɛ́ɛ́ ní chꞌii sa?
Nanduuchi Lázaro yeⁿꞌē nguaaⁿ tináⁿꞌā
38 Ní Jesús neené yaꞌai ꞌiinu ntuúⁿ yā maáⁿ yā ní ndaá yā na yáinyāⁿ. Ní yáinyāⁿ miiⁿ ꞌáámá yiivi yáává. Níícú canee ꞌaama túūu vmnaaⁿ yeⁿꞌē. 39 Ngaⁿꞌā Jesús miiⁿ: Ndivíi nī túūu. Marta viꞌi saⁿꞌā chi chꞌiī ngaⁿꞌa ta ngii ta Jesús miiⁿ: Señor, ꞌāā ngeéⁿ sá. ꞌĀā cuūúⁿ nguuvi nꞌdii sa.
40 Jesús ní ngaⁿꞌa yā ngiī yā Marta: ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ ngií dii chi nduuti chi cuꞌtéénú dí tuuꞌmi ní nꞌdiichi di poder yeⁿꞌē Dendyuūs?
41 Tuuꞌmi ní ndivíi yā túūu naachí canéé tináⁿꞌā. Níícú Jesús ní nꞌdiichí yā cuaaⁿ ꞌniiⁿnuⁿ ní caⁿꞌa yā: Nꞌdiī Chiidá, ꞌúú caꞌá gracias nꞌdiī Dendyuūs chí nꞌgiindiveéⁿ nī yeⁿꞌé. 42 ꞌÚú ní deenú chi ꞌāā cueⁿꞌe daaⁿmáⁿ nūuⁿ nꞌgiindiveéⁿ nī yeⁿꞌé ti cáávā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snéē nanaáⁿ cuuvi cuꞌtéénu yā chi nꞌdiī dichoꞌó nī ꞌúú.
43 Ní chꞌiinú caⁿꞌa yā chuū nééné yuudu caⁿꞌa yā: Lázaro, cuchíi di.
44 Saⁿꞌā chi nꞌdii miiⁿ ní nanꞌdáa sa. Nandɛ́ɛ́cú sá ndíí taꞌā sa ndíí caꞌā sa ndúúcū cintas tiinūuⁿ. Ndɛɛcuú nuuⁿmáⁿ cuerpo yeⁿꞌē sa ndii naaⁿ sa. Níícú pañuela canee naaⁿ sa. Tuuꞌmí ngaⁿꞌa Jesús mííⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ: Nnꞌdaatíi nī saⁿꞌā ní ꞌāā naⁿꞌā sa.
Nduuvidaamá yā chi diíⁿ yā ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā Jesús
45 Nééné ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ chi ndaá yā ndúúcū María ní nꞌdiichí yā chi diīⁿ Jesús miiⁿ chiꞌteenú yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ. 46 Tanáꞌa yā ní cheⁿꞌé yā nanááⁿ saⁿꞌā fariseos ní chii yā saⁿꞌā sꞌeeⁿ chí diiⁿ Jesús miiⁿ. 47 Tuuꞌmi ní saⁿꞌā chiiduú nꞌgɛɛtɛ́ ndúúcū saⁿꞌā fariseos nduuvidaamá yā ndeé yā. Ní ngaⁿꞌa yā: ¿Dɛꞌɛ̄ diiⁿ yú? Tií sáⁿꞌa ꞌcūū caati neené nꞌdeē chí nꞌgiⁿꞌi sa señales nanáaⁿ yú. 48 Ndúúti chi cuꞌnee yú saⁿꞌā chi ꞌtííca nūuⁿ nducyáácá yā ní cuꞌtéénu yā saⁿꞌā. Ní ndaa saⁿꞌā romanos ní ndivíi yā lugar yeⁿꞌē yáacū yeⁿꞌē yú ndúúcū nación yeⁿꞌē yú.
49 ꞌÁámá chɛ́ɛ́ saⁿꞌā sꞌeeⁿ chi nguuvi Caifás miiⁿ, saⁿꞌā chi chiiduú chꞌɛɛtɛ ca yeⁿꞌē nduuyu miiⁿ caⁿꞌa sa chii sa saⁿꞌā sꞌeeⁿ: Ndísꞌtiī ní nguɛ́ɛ́ duꞌū vɛɛ deenú nī. 50 Ní nguɛ́ɛ́ nacádiinúúⁿ nī chi ꞌáámá saⁿꞌā ꞌcuūvī sa yeⁿꞌe nducyaacá yā níícú nguɛ́ɛ́ ti nación yeⁿꞌē yú cuuvi ndái.
51 Chuū ní nguɛ́ɛ́ caⁿꞌa yā yeⁿꞌē maáⁿ yā caati ꞌiiⁿꞌyāⁿ miiⁿ chiiduú chꞌɛɛtɛ́ ca yeⁿꞌē nduuyu miiⁿ. Caⁿꞌā cuaacú sa chi cuchiī chi ꞌcuūvī Jesús cáávā nación ꞌcūū. 52 Ní Jesús nduuvidaamá yā nguɛ́ɛ́ damaāⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ nación miiⁿ naati ndúúcū tanáⁿꞌā daiyá Dendyuūs miiⁿ chi snéé ꞌmuuⁿ chi snéé miiⁿ. 53 ꞌTííca ndíí tuuꞌmi ndeé yā chi ꞌcaaⁿꞌnuⁿ yā Jesús.
54 Tuuꞌmi ní ꞌaa ntɛ́ɛ́ cuchiica nguuvi Jesús nguaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ naati cueⁿꞌé yā na ꞌáámá yáāⁿ niiⁿnuúⁿ yáⁿꞌāa cuuⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ chꞌɛɛtinéé ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguuvi Efraín. Ní canée yā miiⁿ ndúúcū discípulos yeⁿꞌé yā.
55 Ní ꞌviicu pascua yeⁿꞌē ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ꞌāā chi néé niiⁿnuúⁿ nguuvi. Nééné ꞌyaaⁿ yā cuchɛ́ɛ yā yeⁿꞌe yáāⁿ yeⁿꞌé yā na yáāⁿ Jerusalén, vmnaaⁿ tiempo yeⁿꞌē ꞌviicu pascua. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ didɛɛvɛ́ yā vida yeⁿꞌé yā tanꞌdúúcā costumbre yeⁿꞌé yā. 56 Ní inꞌnuúⁿ yā Jesús miiⁿ. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ indeé yā ndúúcū viꞌī naachi caneé yā chɛɛti yaācū templo taacā chí ngii yeⁿꞌē ndísꞌtiī: ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ chii Jesús ꞌviicu?
57 ꞌIiⁿꞌyāⁿ chiiduú nꞌgɛɛtɛ́ ndúúcū saⁿꞌā fariseos ꞌāā sꞌnéeⁿ yā caaca ꞌtíícā. Ndúúti duꞌū chi déénú tií canéé Jesús miiⁿ caaⁿꞌmaⁿ yeⁿꞌē chiiduú nꞌgɛɛtɛ́ níícú cutaꞌá yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ.