Ofrenda yeⁿꞌe nꞌdaataá nguáꞌāa
21
Jesús snée yā na yaācu templo ní nꞌdiichi yā chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ ꞌcuiica ngii yā ofrendas yeⁿꞌe yā na cajas naachí inúūⁿ ofrendas. 2 Nꞌdiichí ntúuⁿ yā ꞌáámá nꞌdaataá nguáꞌāa chí neene ndaachíí cānee tá. Táⁿꞌā miiⁿ ní sꞌnuūⁿ tá chɛɛti caja miiⁿ ꞌuūvī centavos chi cobre. 3 Jesús miiⁿ ní ngaⁿꞌa yā ngii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ: Cuaacu nííⁿnyuⁿ ꞌúú ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī chí nꞌdaataá nguáꞌāa ꞌcūū chꞌɛɛtɛ ca tuūmī chiī tá, nguɛ́ɛ́ ti tanáⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ. 4 Tí ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní ngaꞌa yā yeⁿꞌē chí nngaāva yeⁿꞌe yā chi cuuvi ofrenda yeⁿꞌe Ndyuūs; naati nꞌdaataá ꞌcūū chí neené ndaachíī canee tá ní caꞌā tá tanducuéⁿꞌē chi vɛ́ɛ́ yeⁿꞌe ta chi cheꞌe tá.Jesús nnꞌgeeⁿ yā táámá ejemplo chi yeⁿꞌe yaācá chí ntuvií
5 Náⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní ngaⁿꞌa yā yeⁿꞌe yaācū templo miiⁿ chi yaāva canéé ndúúcū tuūu nꞌdɛɛ̄ cheeⁿ ndúúcū adornos yeⁿꞌē regalos chí lado yeⁿꞌe ofrenda. Jesús caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ: 6 Ndísꞌtiī ní inaaⁿ nī dendúꞌū chi ꞌtúúcā. Ndáá nguuvi taachí nadituuví yā yaācū miiⁿ ní ꞌāā ntɛ́ɛ́ cūnee tuūu cuaaⁿ vmnááⁿ yeⁿꞌe viꞌī chi nguɛ́ɛ́ ntuuvií.
Ejemplo yeⁿꞌe tiempo taachi ꞌāā cuɛ́ɛ́ ndaa nguuvi chi ꞌcuiīnū íⁿꞌyeēⁿdī
7 Tuuꞌmi ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ntiinguunéeⁿ yā Jesús miiⁿ: Nꞌdiī, Maestro, ¿tií cuaⁿꞌā cuuví chuū? ¿Dɛꞌɛ̄ señal ꞌcuuⁿꞌmíⁿ nī taachi ꞌāā cuuvi chi ꞌtiicā?
8 Jesús caⁿꞌa yā: Cundɛ́ɛ nī cuidado chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛ́ɛ́ canncheꞌéí yā ndísꞌtiī caati neené nꞌdeēe ꞌiiⁿꞌyāⁿ chií yā caaⁿꞌmáⁿ yā ndúúcū chi duuchí ꞌtííca: ꞌÚú chí Cristo; ní ꞌāā snéé nguuvi chi ꞌcuiīnū íⁿꞌyeēⁿdī. Naati ndísꞌtiī, nguɛ́ɛ́ caⁿꞌá nī ndúúcu yā. 9 Ní taachí ꞌcaandiveéⁿ nī chi vɛɛ caandaá ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ ꞌcuuⁿꞌmaⁿ yā contra yeⁿꞌe taama yā nguɛ́ɛ́ diiꞌyá nī cuuvi. Tanducuéⁿꞌē chuū canéé chí cuuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ naati ꞌāā cuɛɛ ꞌcuiīnū iⁿꞌyeēⁿdī.
10 Tuuꞌmi ní Jesús caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ: ꞌÁámá nación ní ꞌcuuⁿꞌmáⁿ contra yeⁿꞌe taama nación ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe ꞌáámá país ní ꞌcuuⁿꞌmáⁿ yā contra yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe taama país. 11 Ní nꞌdeēe cuuvi nuⁿꞌu taaⁿ yáⁿꞌāa, ndúúcū tiempos chi ꞌcuūndī cuiicu, ndúúcū caꞌai taaⁿ nꞌdeēe cuaaⁿ nꞌdai, ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ snaaⁿ yā denduꞌū chí vaadī nꞌgiinu yeⁿꞌē vaꞌai chɛɛti nguuvi ní diiꞌyá yā cuuvi.
12 Ni taachi ꞌāā cuɛ́ɛ́ cuuvi tanducuéⁿꞌē denduꞌū chi ꞌtúúcā, ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní cuiítuú yā ndísꞌtiī ní cutaꞌá yā ndísꞌtiī chí presos nī. Ní ncaꞌá yā ndísꞌtiī ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi ngaⁿꞌa ntiiⁿnyuⁿ yeⁿꞌe yaācū sinagogas ní ꞌcuii yā ndísꞌtiī vácūū. Cuayiivi ní candɛ́ɛ yā ndísꞌtiī nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ reyes ndúúcū gobernadores cáávā chí ngaⁿꞌa nī chí duuchí. 13 Chuū ꞌcueenu ndísꞌtiī cuuvi ti cueⁿꞌé nī nduucú ní nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ cuuvi caaⁿꞌmáⁿ nī nduudu cuaacu yeⁿꞌé. 14 Cundɛ́ɛ nꞌdaaca nī cuidado ná staava yeⁿꞌe nī ní nguɛ́ɛ́ nadacádíínuuⁿ nī vmnaaⁿ yeⁿꞌe taācā nánꞌguɛɛcútaⁿꞌa nī yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ. 15 Ti hora mííⁿ nūuⁿ ꞌúú ní yaaꞌví ndísꞌtiī nduudu chi caaⁿꞌmáⁿ nī. Ní teé ndísꞌtiī vaadī deenu yeⁿꞌé ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ nguɛ́ɛ́ cuchɛɛ yā ndúúcū ndísꞌtiī, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cuuvi caaⁿꞌmaⁿ yā contra yeⁿꞌē ndísꞌtiī. 16 Naati chiidá nī, ndúúcū ꞌdíínu nī, ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe nī, ndúúcū amigos yeⁿꞌe nī ní caaⁿꞌmáⁿ yā contra yeⁿꞌe ndísꞌtiī chí ꞌiiⁿꞌyāⁿ ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā náⁿꞌā ndísꞌtiī. 17 Ní nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi nꞌdiichí yā ndísꞌtiī cucáávā ꞌúú ti cueⁿꞌé nī nduucú. 18 Naati mar ꞌáámá yuūdū tiíⁿ nī nguɛ́ɛ́ cuuví ndáí. 19 Nduuti chí ndísꞌtiī ngiinū ngiinū cuchɛ́ɛ nī na staava yeⁿꞌé nī ní ꞌcuɛɛtinéé nꞌdaāca nī, tuuꞌmi ní ndáá nguuvi chi ndaaca nī vida cueⁿꞌe daāⁿmaⁿ yeⁿꞌe nī.
20 Taachi ndísꞌtiī snaaⁿ nī soldados nuuⁿmaⁿ ndííví yā yáāⁿ Jerusalén, tuuꞌmi ní cadiinuuⁿ nī chi yáāⁿ Jerusalén miiⁿ ꞌāā ntuvií. 21 Tuuꞌmi ní nꞌdaacā chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā na yáⁿꞌāa Judea caⁿꞌá yā cáánu yā cuaáⁿ yiīcū. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ ní nanꞌdáa yā miiⁿ. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā campo nguɛ́ɛ́ nguɛɛcunee nndaa yā na yáāⁿ Jerusalén. 22 Ti nguuvi sꞌeeⁿ ní nguuví chí cuchiī ꞌcueenú yā cuuvi cáávā nuuⁿndí yā. Níícú canéé chí cuuvi cuaacu tanducuéⁿꞌē chi canéé nguūⁿ na libro yeⁿꞌé Ndyuūs. 23 Naati dɛꞌɛ̄ chúúcā yaꞌāī yeⁿꞌe nꞌdaataá chi vɛ́ɛ́ daiya tá chɛɛti tá ndúúcū nꞌdaataá chí ngiicú daꞌcuaꞌāa daiya tá nguuvi chi cáánu yā. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ miiⁿ nééné ꞌcueenu yā cuuvi na yáⁿꞌāa ꞌcúū. 24 Ní ꞌyááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní ꞌcuūvi yā ndúúcū machete ꞌuūvī lados ꞌcaāiⁿ taachi diíⁿ yā caandaá. Ní candɛɛ yā ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi presos yā ní caⁿꞌá yā ndíí nducyaaca países. Níícú yáāⁿ Jerusalén miiⁿ cūnee ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ gentiles chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌē ndaata Israel ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ canéé yā na yáⁿꞌāa miiⁿ ndíí tiempo chi Ndyuūs ꞌcuaaⁿ yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ gentiles cuuvi yeⁿꞌé yā.
Táácā ndaá Saⁿꞌā chi Daiya Dendyuūs
25 Tuuꞌmi ní Ndyuūs ꞌcuuⁿꞌmiⁿ yā ndúúcū vaadī nꞌgiinu señales ná yáⁿꞌāa, ndúúcū ná ꞌiiꞌyu, ndúúcū na ꞌííⁿnyúⁿ. Nééné yaꞌāī ꞌcueenu ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe tanáⁿꞌā naciones ni nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ diiꞌya cá yā cuuvi. Ní nguɛ́ɛ́ déénu yā taacā chi idiiⁿ yā cucáávā chi ꞌyuudu nꞌdai ꞌcuɛɛcu nuūⁿnīⁿꞌyáⁿꞌā ní canꞌdáí yaacu nuūⁿnīⁿ miiⁿ. 26 ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ cuuvi cúúnu yā chí ꞌvaꞌá yā ndúúcū denduꞌū chí ndaa vmnááⁿ yáⁿꞌāa ꞌcúū ní cucáávā nducuéⁿꞌē nanguuvi ní ꞌnuⁿꞌu. 27 Tuuꞌmi ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ snááⁿ yā ꞌúú chi Saⁿꞌā chi Daiya Dendyuūs chi ndaá na ꞌáámá meēeⁿ ndúúcū poder chꞌɛɛtɛ yeⁿꞌé ndúúcū chi dɛɛvɛ́ nꞌdai yeⁿꞌe maáⁿ cuerpo yeⁿꞌé. 28 Taachí cungaꞌā tanducuéⁿꞌē chuū cuꞌneeⁿ diitú nī na staava yeⁿꞌé nī tí ndaā nguuvi chí nnguaⁿꞌāī ndísꞌtiī ní canéé niiⁿnuúⁿ.
29 ꞌÚú ní ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī ꞌáámá ejemplo: Cuinꞌdiichí nī yáⁿꞌá yeⁿꞌe nꞌguíídīi yaaⁿ nguuvi ndúúcū nducyaaca yáⁿꞌá. 30 Taachí snaaⁿ nī chi ꞌāā ndaa táꞌāa yáⁿꞌá mííⁿ, tuuꞌmi ní ꞌāā deenú nī ti ꞌāā snee niiⁿnuúⁿ tiempo chi cuchiī yáāaⁿ. 31 ꞌTiicá ntúūⁿ cuuvi taachi snaaⁿ nī denduꞌū chuū chi ngaⁿꞌá, ꞌāā deenú nī chí naachí Ndyuūs ngaⁿꞌa ntiiⁿnyúⁿ yā ꞌāa snee niiⁿnuúⁿ.
32 ꞌÚú ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī, chi cuaacu nííⁿnyúⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā maaⁿ ꞌāā cuɛ́ɛ́ ꞌcuuví yā nenⁿꞌe chi ꞌāā cuɛ́ɛ́ cuuví tanducuéⁿꞌē chuū. 33 Nanguuvi ndúúcū yáⁿꞌāa ní chóꞌōo naati nduudu yeⁿꞌé nguɛ́ɛ́ chóꞌōo.
34 Ndísꞌtiī ní cundɛ́ɛ nī cuidado chi staava yeⁿꞌe nī nguɛ́ɛ́ nduuvi chɛɛchí ndúúcū vicios chi vɛ́ɛ́ iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. Nguɛ́ɛ́ nadicádiinúúⁿ ca nī yeⁿꞌe chi cheꞌé nī o cuꞌú nī o yeⁿꞌē nꞌdeee yeⁿꞌe vida yeⁿꞌe nī ti nguuvi miiⁿ ní dácanaāⁿ ndaá nanááⁿ yeⁿꞌe ndísꞌtiī. Ní canéé chi canéé listo nī. 35 Ti nguuvi sꞌeeⁿ ní ndaa nanááⁿ ndísꞌtiī ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū ní nducyaacá yā ní ꞌcueenú yā cuuvi tí ndaā nguuvi sꞌeeⁿ tanꞌdúúcā ꞌáámá tuūvī dácanaāⁿ índuudi. 36 ꞌCuɛɛti nduuchí nī ní caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī nguuvi nguuvi chi cuuví nnguaⁿꞌai nī yeⁿꞌe denduꞌū vaadī yaꞌai chi cuchiī. Ní cuuvi ndaa nī nanááⁿ ꞌúú, Saⁿꞌā chi Daiya Ndyuūs.
