Jesús ngaⁿꞌa yā yeⁿꞌe chi nginnee yú ꞌiiⁿꞌyāⁿ
6
Ndísꞌtiī nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī denduꞌū chi nꞌdaācā yeⁿꞌe yaācū nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ caati snaaⁿ yā chí diiⁿ nī chi nadacadiinúúⁿ yā chi ndísꞌtiī ní nꞌdaāca nī. Nduuti chi ꞌtúúcā idiíⁿ nī, tuuꞌmi ní Ndyuūs Chiida yú nguɛ́ɛ́ tée yā chi cuuvi yeⁿꞌe nī yeⁿꞌē chi diíⁿ nī taachi ndaa nī ná vaꞌai chɛɛti nguuvi. 2 Taachi ndísꞌtiī caꞌa nī ofrenda yeⁿꞌe nī, nguɛ́ɛ́ diīⁿ yuudú nī níícú nguɛ́ɛ́ cuuvi cadíínuuⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ. ꞌTíícā idiiⁿ náⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi ꞌuūvī naaⁿ ꞌuūvī cheendí yā taachi snée yā na yaācū sinagoga ndúúcū na cuaaⁿ cyúúní. Ní ꞌíícú ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní cuuvi snaaⁿ yā ní caaⁿꞌmaⁿ yā chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní nnꞌdai yā. Cuaacu nííⁿnyúⁿ ꞌúú ngaⁿꞌá ngīi ndísꞌtiī, chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní vɛɛ chi ꞌāā ndaāca yā yeⁿꞌe chi diiⁿ yā na iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. 3 Taachi ndísꞌtiī ní caꞌá nī cosas chi inneé nī ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌe yā, nguɛɛ caꞌa nī chi tuumícádiinuuⁿ taꞌā ꞌcueé nī chi diiⁿ táꞌā cuaacú nī. 4 ꞌTíícā caꞌa nꞌdeꞌéí nī cosas miiⁿ yeⁿꞌe nī ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛɛ cuuvi snaaⁿ yā; ꞌíícú Chiida yú chi cánéé ná vaꞌai chɛɛti nguuvi inaáⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ nꞌdiichi ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ. Ní Chiida yú tée yā chi cuuvi yeⁿꞌe nī nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ.Jesús ngiꞌcueeⁿ yā yeⁿꞌē chí ngaⁿꞌānguáꞌāa
5 Taachi ndísꞌtiī caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī, nguɛ́ɛ́ díiⁿ nī tanꞌdúúcā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chí ꞌuūvī naaⁿ ꞌuūvī cheendí yā, caati ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ inee yiinú yā chi nꞌgɛɛtíndii yā na yaācū sinagogas ndúúcū cuaaⁿ cyúúní ní ꞌíícú ꞌiiⁿꞌyāⁿ ní snaaⁿ yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ. Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī, chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní ꞌāā vɛ́ɛ́ chí cuuvi yeⁿꞌé yā na iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. 6 Ndísꞌtiī, taachi caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī, cundáa nī na cuarto ꞌlííⁿ yeⁿꞌe vaꞌai yeⁿꞌe nī ní nꞌgaadí nī cheendi vaꞌāī cuarto ꞌlííⁿ miiⁿ. Ní caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī ndúúcū Chiida yú chí inaaⁿ nꞌdeꞌei yā. Ní Chiida yú ntée yā chi cuuvi yeⁿꞌe nī nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ.
7 Ní taachi caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī, nguɛ́ɛ́ dachííⁿ dachííⁿ caaⁿꞌmaⁿ nī tanꞌdúúcā chi diiⁿ náⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi ꞌuūvī naaⁿ ꞌuūvī cheendí yā chi nguɛ́ɛ́ iꞌtéénu yā Ndyuūs ní nguɛɛ yeⁿꞌe ndaata Israel yā. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ nadicadíínuuⁿ yā chi Ndyuūs caⁿꞌá yā ꞌcaandiveéⁿ yā nduudu yeⁿꞌé yā ti neené nꞌdeēe nduudu ngaⁿꞌa yā. 8 Nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī tanꞌdúúcā chi idiiⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ti Chiida yú ꞌāā déénu yā denduꞌū chi neⁿꞌe nī taachi ꞌāā cuɛ́ɛ́ caaca nī. 9 Ní taachi ndísꞌtiī caaⁿꞌmāⁿnguaꞌá nī, ꞌtúúcā caaⁿꞌmaⁿnguaꞌá nī:
Nꞌdiī Chiidá nducyaaca ꞌnū, nꞌdiī chi caneé nī ná vaꞌai chɛɛti nguuvi. Dɛꞌɛ chúúcā dɛɛvɛ chi ngúúví nī.
10 Canéé chi ndaá tiempo naachi chí ngaⁿꞌa ntiiⁿnyuⁿ nī. Cúúví tanꞌdúúcā chi nꞌdiī neⁿꞌe nī tanꞌdúúcā ná vaꞌai chɛɛti nguuvi ꞌtiicá ntúūⁿ na yáⁿꞌāa ꞌcúū.
11 Tée nī chi cuuví cheꞌé ꞌnū nguuví ꞌcūū.
12 Nadichꞌɛɛcú nī nuuⁿndi yeⁿꞌe ꞌnū tanꞌdúúcā chí núsꞌuu inadichꞌɛɛcú ꞌnū yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛɛ nꞌdaācā diíⁿ yā nduucú ꞌnū.
13 Nguɛ́ɛ́ ꞌcuáaⁿ nī chi ndaā nanaáⁿ ꞌnū cosas chi chɛɛchi ca chi diiⁿ chi diíⁿ ꞌnū nuuⁿndi naati nadanguáⁿꞌai nī núsꞌuu yeⁿꞌé nducuéⁿꞌē chi nguɛɛ nꞌdaācā. Ti yeⁿꞌé nī naachi ngaⁿꞌa ntiiⁿnyúⁿ nī ndúúcū poder ndúúcū dɛɛvɛ chi nꞌdáí taavi ca yeⁿꞌe nī ndúúcū nducuéⁿꞌē nduuyū cueⁿꞌe daāⁿmaⁿ. ꞌTíícā cuuvi.
14 Nduuti chi ndísꞌtiī nadichꞌɛɛcú nī yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaācā idiíⁿ yā nduucú nī, tuuꞌmi ní Chiida yú chi cánéé yā ná vaꞌai chɛɛti nguuvi nadichꞌɛɛcú ntúuⁿ yā yeⁿꞌé nī. 15 Ndúúti chi ndísꞌtiī nguɛ́ɛ́ nadichꞌɛɛcú nī yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaācā idiíⁿ yā ndúúcu nī, ꞌtiicá ntúūⁿ Chiida yú nguɛ́ɛ́ nadichꞌɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿꞌé nī.
Jesús ngaⁿꞌa yā yeⁿꞌe chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛ́ɛ́ caꞌdiinú yā tiempo chi ngaⁿꞌanguaꞌá yā
16 Taachi nguɛ́ɛ́ ngaꞌdííⁿnúⁿ nī caati ngaⁿꞌanguaꞌá nī nguɛ́ɛ́ nduuví ndaachií naáⁿ nī tanꞌdúúcā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi ꞌuūvī naaⁿ ꞌuūvī cheendí yā chí neⁿꞌé yā chi tanáⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ snaaⁿ yā. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ idivíi yā catecai vmnááⁿ yā ní ꞌcuuⁿꞌmíⁿ yā tanáⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngaꞌdiiⁿnúⁿ yā. Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī, chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní ꞌāā vɛ́ɛ́ chi ndaācā yeⁿꞌe yā na iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. 17 Naati ndísꞌtiī, ní taachi nguɛ́ɛ́ ngaꞌdiiⁿnúⁿ nī, ꞌcuiīnī aceite tiíⁿ nī ní nááⁿnú nī naaⁿ nī. 18 Ní nguɛ́ɛ́ ꞌcuuⁿꞌmíⁿ nī nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngeꞌé nī naati Chiida yú chi cánuuⁿ yā nánꞌdeꞌei snaáⁿ yā. Ní Chiida yú chi snáaⁿ yā chííⁿ chí diiⁿ nī taachi cánúúⁿ nī nánꞌdeꞌei ní tée yā nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ dɛꞌɛ̄ chi cuuví yeⁿꞌe nī.
Vɛ́ɛ́ vaadī ꞌcuiica ná vaꞌai chɛɛti nguuvi
19 Caⁿꞌa Jesús: Ndísꞌtiī ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī chí cuuvi ꞌcuiica nī ná iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū naachi vɛ́ɛ́ iꞌyɛ́ɛvɛ̄ chí diꞌtuuví tī ndúúcū cheꞌe yáⁿꞌāa chi tuuviī ní naachi vɛ́ɛ́ chi duucu ní diduucú sa. 20 Naati nꞌdáácā chí diíⁿ nī chi ꞌcuūndí yeⁿꞌe nī ná vaꞌai chɛɛti nguuvi naachi nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ iꞌyɛ́ɛvɛ̄ chi diꞌtuūví tī ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cheꞌe yáⁿꞌāa chí tuuviī, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cuuvi cundaā chi duucu ní diduucú sa. 21 Caati naachí canéé vaadī ꞌcuiica yeⁿꞌé nī, miiⁿ canee staava yeⁿꞌe nī chi nadicadiinúúⁿ nī yeⁿꞌe tanducuéⁿꞌē.
Chídɛɛvɛ yeⁿꞌe cuerpo yeⁿꞌe yú ní nduutinaaⁿ yú
22 Caⁿꞌa Jesús chí chídɛɛvɛ yeⁿꞌe cuerpo yeⁿꞌe yú chííⁿ chí nduutináaⁿ yú. Ndúúti chi nduutinaáⁿ nī nꞌdaācā, tuuꞌmi ní núúⁿmáⁿ nchɛɛtɛ cuerpo yeⁿꞌe nī ní inaaⁿ chi dɛɛvɛ. 23 Ní nduuti chi nduutinaáⁿ nī nguɛ́ɛ́ nꞌdai, tuuꞌmi ní núúⁿmáⁿ nchɛɛtɛ cuerpo yeⁿꞌé nī cunéé na maāiⁿ. ꞌTíícā nduuti chí dɛɛvɛ chi cánee nduucú nī nguɛ́ɛ́ nꞌdaācā, tuuꞌmi ní canée nī na maāiⁿ chi díítūu nꞌdáí.
Jesús ngaⁿꞌa yā yeⁿꞌe chí ꞌcuiica ꞌiiⁿꞌyāⁿ
24 Mar ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi dichííꞌvɛ yā ꞌuūvī ꞌiivi yā caati dinéⁿꞌe yā ꞌaama yā ní nguɛɛ dinéⁿꞌe yā taama yā. Ní nꞌdáacā nadicádíínuuⁿ yā yeⁿꞌe ꞌaama yā ní nguɛ́ɛ́ nꞌdaācā nadicádíínuuⁿ yā yeⁿꞌe taama yā. Nguɛ́ɛ́ cuuvi inꞌnuúⁿ nī vaadī ꞌcuiica yeⁿꞌé nī ní dichííꞌvɛ nī ꞌiivú Ndyuūs.
Ndyuūs idiíⁿ yā cuidado yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe yā
25 Chuū ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī: Nguɛ́ɛ́ nadicadíínuuⁿ nī yeⁿꞌe vida yeⁿꞌe maaⁿ nī, o yeⁿꞌē chi cheꞌé nī, o yeⁿꞌē chi cuꞌu nī, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cáávā chí neⁿꞌe cuerpo yeⁿꞌe nī chi ꞌcuɛɛtinúu nī. ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ yaⁿꞌai ca vida yeⁿꞌe nī nguɛ́ɛ́ ti chi ngéꞌe nī? ¿ꞌÁá nguɛɛ yaⁿꞌai ca chííꞌvɛ̄ cuerpo yeⁿꞌe nī nguɛ́ɛ́ ti catecai nī? 26 Cuinꞌdiichí nī ꞌyaada yeⁿꞌē nanguuvi. Nguɛ́ɛ́ ngiinú tī ndaata, ndíí nguɛ́ɛ́ ngii cosecha yeⁿꞌe tī, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú ínꞌguainꞌdaí tī yeⁿꞌe tī. Chiida yú chi cánéé ná vaꞌai chɛɛti nguuvi ngáꞌa yā chi ngeꞌe tī. ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ yaⁿꞌai cá chiiꞌvɛ̄ ndísꞌtiī nguɛ́ɛ́ ti ꞌyaada? 27 ¿Chɛɛ́ ndísꞌtiī chí nééné nꞌdai tiíⁿ nī cúúví iintiineeⁿ nī ꞌáámá yuūchí yeⁿꞌē chi yaācu nī?
28 ¿Dɛꞌɛ̄ cáávā chí ínadicádíínuuⁿ nī yeⁿꞌē catecai nī? Nadacádíínuuⁿ nī yeⁿꞌe naāndā cuɛ́ɛ̄ yeⁿꞌē cuɛɛti táácā chí nꞌgiita. Nguɛ́ɛ́ diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú idinꞌdáí hilo. 29 Naati ꞌúú ní ngaⁿꞌá ngií ndísꞌtiī, chi rey Salomón miiⁿ ní ndúúcū tanducuéⁿꞌē catecaí yā chi nꞌdɛ́ɛ́vɛ́ nꞌdai ndii tuunu ngiī ꞌyáⁿꞌā naati nguɛ́ɛ́ neené nꞌdɛɛvɛɛ́ tanꞌdúúcā yeⁿꞌe naāndā sꞌeeⁿ. 30 Ndúútí chí Ndyuūs idiíⁿ yā cuidado yeⁿꞌē yáatā chi vɛɛ cuɛɛti chí maāⁿ ní canee ní cavyaaⁿ ní ntiꞌī ní nꞌnee yaⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ. ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ diiⁿ cá Ndyuūs cuidado yeⁿꞌe ndísꞌtiī, ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi duūꞌvīi iꞌtéénu nī Ndyuūs? 31 Nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ ndísꞌtiī, ní caaⁿꞌmaⁿ nī ꞌtíícā: ¿Dɛ́ꞌɛ̄ cheꞌé ꞌnū? o ¿dɛꞌɛ̄ cuꞌú ꞌnū? o ¿dɛ́ꞌɛ̄ ꞌcuɛɛtinúu ꞌnū? 32 ꞌIiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌe ndaata Israel inꞌnuúⁿ yā denduꞌū chi ꞌtúúcā. Chiida yú chi cánéé yā ná vaꞌāī chɛɛti nguuvi déénu yā tanducuéⁿꞌē dendúꞌū chi necesidades neⁿꞌe yú. 33 Naati ndísꞌtiī ní canee chi inꞌnuúⁿ nī vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿꞌé naachi Ndyuūs ngaⁿꞌa ntiiⁿnyúⁿ yā ndúúcū vaadī cuaacu yeⁿꞌé Ndyuūs, ní ꞌíícú tanducuéⁿꞌē denduꞌú ꞌcūū ní ntiineeⁿ yā yeⁿꞌé nī. 34 Nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ nī yeⁿꞌē cavyaaⁿ caati cavyaaⁿ ní táámá nguuvi ndúúcū yeⁿꞌē, ní ꞌíícú nguuvi ní ꞌāā vɛ́ɛ́ nūuⁿ chi vɛ́ɛ́. Dámaāⁿ nadacádíínuuⁿ nī yeⁿꞌē maaⁿnguuvi, ꞌāā ꞌtiicá nūuⁿ.