Conversión de Saulo
9
Saulo maca Jesúre ca-apiʉjarãre na ca-punijini janaquẽjupʉ.
Na ca-jĩa ree peticõagayupʉ.
To bairi,
“Na ñeeña,”
ĩrica pũuro sacerdote maja ʉpaʉre ca-jeni aájupʉ.
2 —Damasco na ca-ĩri macapʉ judío maja na neñapo buerica wiiri ʉparãre,
“Saulore yʉ ñee roti Jesúre ca-apiʉjarãre,”
ca-ĩri pũuro yʉ ucabojaya,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ sacerdote maja ʉpaʉ Jerusalén'pʉ ca-ãcʉ̃re.
—Ti pũuro yʉ mʉ ca-jooro na yʉ iñoogʉ ti wiiri ʉparãre.
Na iñoo átiri noo cõo Jesúre ca-apiʉjarãre caʉmʉa quena,
cãromia quenare na bʉga,
na yʉ ñeegʉ.
Na ñee,
atopʉ Jerusalénpʉ presopʉ na yʉ jõogʉ,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Saulo sacerdote maja ʉpaʉre.
To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii ti pũuro cʉ̃ ca-ucabojayupʉ sacerdote maja ʉpaʉ.
Ti pũurore cʉ̃re cʉ̃ ca-jooro Damascopʉ cá-aájupʉ Saulo yua.
3 Ma recomaca cʉ̃ ca-tʉja aáti paʉna Damasco cʉ̃ ca-ejagari paʉ majuu ca-tʉgooña majiña mano cʉ̃ tʉna bʉpo ca-yaberijere bairo ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ tʉna ca-aji bateyupe.
4 Seeto ca-ajiya buju baterijere tʉjʉʉ Saulo yepapʉ ca-roca cumucoajupʉ.
Roca cumu ácʉ,
apeĩ cʉ̃re cʉ̃ ca-wadaro ca-apiyupʉ:
—Saulo,
Saulo,
¿nope ĩi rooro yʉre mʉ popiyeyeti mʉa?
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃re ca-ĩi wadaʉ.
5 To bairo cʉ̃ ca-ĩrijere apii:
—¿Ñamʉ yʉre mʉ wadatí mʉa?
ca-ĩiñupʉ Saulo.
—Jesú yʉ ãa,
rooro mʉ cá-átigaʉna.
Mʉ majuuna mʉ bai rooye tua rooro yʉ yarãre na átinucubacʉ,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
6 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
—¿Ñeere yʉ cá-átipere mʉ bootí,
Ʉpaʉ?
uwibacʉ quena cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Saulo.
—Macapʉ,
Damascopʉ aácʉja.
Topʉ mʉ ca-ejaro apeĩ mʉ cá-átipere mʉ buiogʉmi,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
7 Saulo mena cá-aána maca ca-tʉjʉ acʉacoa nʉca ájuparã.
To bairo acʉabana dope bairo ca-ĩi wada majiquẽjuparã.
Cawadarijere apibana quena ca-wadaʉ macare ca-tʉjʉquẽjuparã naa.
8 To bairo ca-bairo bero Saulo wamʉnʉca,
ca-tʉjʉ macabajupʉ.
Ñee maca cʉ̃ ca-bauquẽjupe.
To bairo cʉ̃ ca-bairo cʉ̃ mena cá-aána maca cʉ̃ ca-tʉ̃ga jʉgo aájuparã Damascopʉ.
9 Damascopʉ ejaʉ itia rʉmʉ ca-tʉjʉ majiquẽcʉ,
ca-ʉgaquẽcʉ,
ca-etiquẽcʉ ca-añupʉ Saulo.
10 Damascopʉre ca-añupʉ jicãʉ Jesúre ca-apiʉjaʉ Ananía ca-wamecʉcʉ.
Quẽguei tʉjʉricarore bairo ca-tʉjʉyupʉ.
To bairo cʉ̃ ca-tʉjʉrona cʉ̃ tʉpʉ ca-buia ejayupʉ Jesú.
Buia eja:
—Ananía,
cʉ̃ ca-ĩi piyupʉ Jesú.
To bairo cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩi piiro:
—Jaʉ,
yʉ Ʉpaʉ,
cʉ̃ ca-ĩi yʉʉyupʉ Ananía.
11 To bairo cʉ̃ ca-ĩi yʉʉro:
—Aácʉja “Cariape” na ca-ĩri wãpʉ.
Ti wãpʉre aácʉ mʉ ejagʉ Juda ca-wamecʉcʉ ya wiipʉ.
Cʉ̃ ya wiipʉ ejaʉ,
“¿Saulo Tarso macacʉ atopʉ cʉ̃ ãtí?”
na ĩiña ti wiipʉ ca-ãnare,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
—Yʉre jeni nʉcʉbʉgoʉ áami Saulo.
12 Yucʉacã cʉ̃ yʉ iñoowʉ quẽguei tʉjʉricarore bairo mʉre ti wiipʉre mʉ ca-ejapere.
Tunu cʉ̃ tʉjʉ majiato ĩi cʉ̃ mʉ ca-wamo ñu peopere cʉ̃ yʉ iñoowʉ quẽguei tʉjʉricarore bairo,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
13 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii:
—Yʉ Ʉpaʉ,
capaarã yʉ buioma rooro cʉ̃ cá-átaje mʉre ca-apiʉjarã Jerusalén ca-ãnare,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Ananía.
14 —Ati maca quenare mʉre ca-apiʉjarãre na ñei ejami to bairo sacerdote maja ʉparã cʉ̃ na cá-áti rotiro,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Ananía.
15 To bairo cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩiro:
—To bairo cá-átibatacʉ cʉ̃ ca-anie to ca-anibato quena aácʉja.
Meere camajare yʉ ye quetire ca-buiopaʉre cʉ̃ yʉ cũuwʉ.
Aáteñari yʉ ye quetire buiogʉmi judío majare,
judío maja ca-aniquẽna quenare,
na ʉparã quenare.
16 Yʉ ye quetire buioʉ capee tamuogʉmi.
To bairo cʉ̃ ca-tamuopere yʉ majuuna cʉ̃ yʉ buiogʉ yʉa,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Jesú.
17 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro apii cá-aácoajupʉ Ananía Juda ya wiipʉ.
Ti wiipʉre jãa,
Saulore cʉ̃ ca-bʉgayupʉ.
Cʉ̃ bʉga,
cʉ̃ rʉpoapʉre cʉ̃ ñu peo,
oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Saulore:
—Yʉ yaʉ,
mani Ʉpaʉ Jesú maapʉ mʉ cá-aáto mʉre ca-bauricʉ mʉ tʉpʉ yʉ joomi,
cʉ̃ tunu tʉjʉ majiato ĩi.
Espíritu Santo quenare mʉ ca-cʉgo netoparore bairo ĩi,
yʉ joomi,
Saulore cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Ananía.
18 To bairo cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩirona wai nʉtʉre bairije cʉ̃ capeapʉre ca-ãnaje ca-wẽecoajupe.
To bairo ca-bairona ca-tʉjʉ majicõañupʉ tunu.
Cabero cʉ̃ ca-bautisayuparã yua.
19 To bairi cʉ̃ na ca-bautisaro bero ca-ʉgayupʉ Saulo.
Ʉga,
ca-ocabʉtii ca-tutuarijecʉcʉ ca-añupʉ tunu.
To bairi noo canacã rʉmʉ meena ti macapʉ Damascopʉ ca-añupʉ Jesucristore ca-apiʉjarã mena.
Saulo predica en Damasco
20 Topʉ ãcʉ̃ nemoo judío maja na neñapo buerica wiiripʉ Jesú ye quetire ca-buio jʉgoyupʉ Saulo.
“Jesú Dio Macʉna ãmi,”
ca-ĩi buioyupʉ.
21 To bairo cʉ̃ ca-ĩi buioro cʉ̃re ca-api acʉacoajuparã.
—¿Cʉ̃ Saulo Jerusalén'pʉ Jesúre ca-apiʉjarãre ca-jĩaricʉ majuuna cʉ̃ ãtí?
Ati macapʉ Jesucristore ca-apiʉjarãre na ñei acʉ́ átacʉmi,
Jerusalén'pʉ sacerdote maja ʉparã nare na popiyeyeato ĩi,
ca-ame ĩiñuparã.
22 Cabero Saulo Jesú ye quetire seeto ca-ĩi buio ocabʉtiyupʉ.
“Dio cʉ̃ ca-bejericʉ majuuna ãmi Jesú,
cariape mʉjaare yʉ ĩi,”
na ca-ĩi buioyupʉ Saulo judío maja Damascopʉ ca-ãnare.
Na maca dope bairo cʉ̃ ca-ĩi neto majiquẽjuparã.
Saulo escapa de los judíos
23 Capee rʉmʉri bero judío maja cʉ̃ ca-jĩagayuparã Saulore.
24 To bairi cʉ̃ na ca-jĩagarijere ca-queti apiyupʉ Saulo.
Cʉ̃re ca-jĩagarã maca to canacã rʉmʉ ñami quena maca yepa tʉjaro ʉ̃ta mena na ca-tu jani jã amojorerica janiro joperipʉ cʉ̃ ca-cumuñuparã,
cʉ̃ ca-butiro cʉ̃ mani jĩa rocacõagarã ĩirã.
25 To bairi cʉ̃ na ca-jĩagarijere majiri Saulo cʉ̃ ca-buiorijere ca-apiʉjarã maca cʉ̃ ca-rutipere cʉ̃ cá-átinemoñuparã.
Piipʉ ti janiro recomaca macá jopeacãpʉ cʉ̃ ca-yoo netoo ruio jooyuparã ñamina.
To bairo átiri ti macapʉ Damasco macapʉ ca-ãnacʉre cʉ̃ ca-ruti aáto cʉ̃ cá-átinemoñuparã naa yua.
Saulo en Jerusalén
26 Cabero Saulo cá-aácoajupʉ Jerusalén'pʉ tunu.
Jerusalén'pʉ ejaʉ Jesúre ca-apiʉjarã mena ca-anigabajupʉ.
Na maca cʉ̃ ca-uwiyuparã,
ca-jʉgoye ca-jĩaricʉ cʉ̃ ca-ano maca.
“Baitoʉ baiimi.
Jesúre ca-apiʉjaʉ aniquẽcʉmi,”
cʉ̃ ca-ĩi tʉgooñañuparã.
27 To bairo cʉ̃ na ca-ĩrijere apii Bernabé maca Saulore cʉ̃ átinemoʉ Jesúre ca-apiʉjarã na ca-ani paʉpʉ cʉ̃ ca-jʉgo aájupʉ.
Topʉ cʉ̃ jʉgo ejari mani Ʉpaʉ Jesú ma recomacapʉ Saulore cʉ̃ ca-buia ejariquere,
cʉ̃re Jesú cʉ̃ ca-ĩi buioriquere na ca-buioyupʉ Bernabé.
“Meere Saulo quena uwiquẽcʉna Damascopʉ ca-ãnare na ca-buioyupʉ Jesú ye quetire,”
na ca-ĩi buioyupʉ Bernabé.
28 To bairo na cʉ̃ ca-ĩi buiorijere apiri Saulore na mena cʉ̃ ca-ani rotiyuparã.
To bairi Jerusalén'pʉ na mena ca-añupʉ.
Na mena aniri Jerusalén'pʉ to canacã paʉ uwiquẽcʉna mani Ʉpaʉ Jesú ye quetire ca-buionucuñupʉ Saulo.
29 Aperã judío maja anibana quena griego yere ca-wadarã quenare cariape na ca-ĩi buionucubajupʉ.
To bairo na cʉ̃ ca-ĩi buiorijere apigaquẽna cʉ̃ ca-jĩagabajuparã.
30 To bairo cʉ̃ na ca-jĩagarijere queti apirã Jesúre ca-apiʉjarã maca cʉ̃ ca-ne aájuparã Cesareapʉ.
Cesareapʉ cʉ̃ ne aá,
Tarsopʉ cʉ̃ cá-aá rotiyuparã,
cʉ̃ ya maca majuupʉ yua.
31 Cabero Jesúre ca-apiʉjarã Judea yepa ca-ãna,
Galilea yepa ca-ãna,
Samaria yepa ca-ãna caroaro ca-ani ocabʉtiyuparã wariñuurique mena,
aperã rooro nare na cá-átiquẽto maca.
Diore cʉ̃ na ca-apiʉja nʉcʉbʉgoro Espíritu Santo na cʉ̃ cá-átinemoro aperã Jesúre ca-apiʉjarã ca-aninemoñuparã yua.
Eneas es sanado
32 Pedro nipetiropʉ cá-aáteñañupʉ noo cõo aperã Jesúre ca-apiʉjarã na ca-ani paʉri cõona.
To bairo aáteñaʉ Lida na ca-ĩri macapʉ ca-ejayupʉ Jesúre ca-apiʉjarã na ca-anopʉ.
33 Topʉ ejaʉ jicãʉ cá-aá majiquẽcʉre Enea ca-wamecʉcʉre cʉ̃ ca-bʉga ejayupʉ.
Ocho canacã cʉma aá majiquetibacʉ ca-yojaʉ ca-añupʉ.
34 Cʉ̃re cʉ̃ tʉjʉʉ oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Pedro:
—¡Enea!
Jesucristo mʉ ca-riaye cʉtiere netoogʉmi.
To bairi wamʉnʉcaña.
Wamʉnʉcari mʉ yojaricarore ne umaña,
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ Pedro.
To bairo cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩirona ca-ñuʉpʉ ca-wamʉ nʉcacõañupʉ Enea cá-aá majiquetibatacʉ yua.
35 To bairo Enea cʉ̃ ca-ñuurijere ca-tʉjʉyuparã Lida macana,
Sarón macana quena.
Cʉ̃ ca-ñuurijere tʉjʉri mani Ʉpaʉ Jesúre ca-apiʉjayuparã,
ca-jʉgoyepʉ na cá-áti nʉcʉbʉgobatajere jana reecõari yua.
Resurrección de Dorcas
36 Jope na ca-ĩri macapʉ ca-añupo jicão Jesúre ca-apiʉjao Tabita ca-wamecʉco.
Griego ye mena Dorca ca-wamecʉjupo.
Aperãre na mai tʉjʉri caroa macaje na cá-átibojanucuñupo.
Ca-bopacoorãre na cá-átinemonucuo ca-añupo cõa.
37 To bairi Pedro Lidapʉ cʉ̃ ca-bairi rʉmʉrirena Dorca maca Jope na ca-ĩri macapʉre ca-riaye tamuo yajiyupo.
Cõ ca-bai yajiro tʉjʉri cõ yarã ca-bai yajiricarãre na cá-átinucurore bairona cõ cá-ájuparã.
Cõ rupaʉ ãnatore ca-cojeyuparã.
Coje yaparo cõ ca-cũuñuparã ca-bui macá arʉapʉ,
cabero cõ yaagarã.
38 Jope maca Lida maca tʉacãna ca-añupe.
To bairi Jesúre ca-apiʉjarã Jope macapʉ ca-ãna maca Pedro Lidapʉ cʉ̃ ca-ano queti apiri na yarã pʉgarãre Pedrore na ca-pii rotiyuparã.
—Yoaro mee Pedro cʉ̃ apáro,
na ca-ĩi roti jooyuparã Jopepʉ ca-ãna.
39 To bairi cʉ̃re na ca-pi joorijere apii nemoo na mena cá-aácoajupʉ Pedro Jope na ca-ĩiropʉ.
Topʉ cʉ̃ ca-ejaro Dorca ãnacore cõ na ca-cũrica arʉapʉ ca-bui macá arʉapʉ cʉ̃ ca-jʉgo ajuparã.
Ti arʉapʉ cʉ̃ ca-jãa ejaro tʉjʉrã nipetiro ca-wapearicarã romiri Pedro tʉ ca-neñapoyuparã.
Otiri cʉ̃ ca-iñooñuparã cõ ãnaco nare cõ ca-eebojariquere.
Camisari,
apeye jutii catíopʉ Dorca na cõ ca-eebojarique nipetiro cʉ̃ ca-iñooñuparã.
40 To bairo na ca-iñooro bero Pedro maca na ca-buti rotiyupʉ.
Na ca-butiro tʉjʉʉ rʉpopatuapʉ tuatu ejacumuri Diore cʉ̃ ca-jeniñupʉ.
Diore jeni,
ca-bai yajirico ãnacore cõ tʉjʉ:
—Tabita,
wamʉnumuña,
cõ ca-ĩiñupʉ.
To bairo cõ cʉ̃ ca-ĩirona cõ capea ca-tʉjʉ pãañupo.
Tʉjʉ pãa,
Pedrore cʉ̃ tʉjʉ,
ca-wamʉnumuñupo.
41 To bairo cõ ca-bairo tʉjʉcõari Pedro cõ wamopʉ ñee,
cõ ca-tʉ̃ga wamʉo nʉcoñupʉ.
To bairo cõ áticõari macapʉ ca-ãnare ca-wapearicarã romirire,
aperã Jesúre ca-apiʉjarã quenare na pii,
“Ca-tunu catíore cõ tʉjʉrã ajá” na ca-ĩiñupʉ yua.
