Yeⁿꞌe chi chꞌiindiyáaⁿ Jesús
2
Nguuvi sꞌeeⁿ emperador Augusto César caⁿꞌa ntiiⁿnyúⁿ yā chi ꞌcuɛɛtinéé nguūⁿ nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe núúⁿmáⁿ yáⁿꞌāa naachi caⁿꞌa ntiiⁿnyúⁿ yā. 2 Ní taachi Cirenio ní gobernador yā yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Siria, ꞌāā diíⁿ yā chuū chí nꞌgɛɛtinéé nguuⁿ yā. 3 Ní nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ snaⁿꞌa yā na yáāⁿ naachi chꞌiindiyáaⁿ yā ní caꞌa yā chi ngúúví yā. 4 ꞌTíícā chiī José miiⁿ ní nꞌdāa yā na yáāⁿ Nazaret miiⁿ yeⁿꞌē yáⁿꞌāa Galilea ní ndaá yā na yaāⁿ Belén yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Judea. Yáāⁿ miiⁿ ní duuchi Yáaⁿ yeⁿꞌe David caati José miiⁿ ní na ndaata yeⁿꞌē rey David miiⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ. 5 Cueⁿꞌe José miiⁿ ndúúcū María ti chiida tá ndúúcū chɛɛcu tá dīiⁿ yā prometer chi ꞌcaandavaacu tá ndúúcū José miiⁿ. María miiⁿ ní vɛ́ɛ́ daiya tá chɛɛti tá. Miiⁿ ní ndaá yā caꞌa yā ngúúví yā. 6 Taachi miiⁿ snée yā, snuū caꞌa nguuví yeⁿꞌē María miiⁿ chi ꞌcuundiyaāⁿ daiya yā. 7 Miiⁿ chꞌiindiyaāⁿ saⁿꞌa ꞌlííⁿ, daiya tá chi vmnááⁿ vmnaaⁿ, ní chɛɛcú yā tíínūuⁿ saⁿꞌa ꞌlííⁿ, ní snꞌdiití yā saⁿꞌā ꞌlííⁿ miiⁿ naachi snúúⁿ ꞌiiti. Ní chꞌɛɛtinee yā miiⁿ caati nguɛ́ɛ́ ndaacá yā vaꞌāī chi nꞌdai.Angeles ndeé yā ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ chí idiiⁿ cuidado ꞌiiti cuūchī
8 Ná campo yeⁿꞌē yáāⁿ Belén miiⁿ vɛ́ɛ́ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snéé cuidado ꞌiiti cuūchī. Ní nꞌgɛɛtí nduuchí yā nꞌgaaⁿ na cuɛɛti cucáávā ꞌiiti cuūchī miiⁿ. 9 Ní nꞌgaāⁿ miiⁿ ꞌáámá ángel chi Señor Ndyuūs dichōꞌo yā cheꞌenaáⁿ yā nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ chi snéé cuidado ꞌiiti cuūchī. Ní chi dɛɛvɛ chꞌɛɛtɛ nꞌdai yeⁿꞌé Ndyuūs chiiya nanáaⁿ yā ní ꞌdiiꞌyā nꞌdái yā chii. 10 Angel miiⁿ ní caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ: Ndísꞌtiī, nguɛɛ ꞌvaꞌá nī ti ꞌúú nindɛɛ́ ꞌáámá nduudu chí nꞌdai níícú cuuvi yeenu taavi ndísꞌtiī ndúúcū nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ. 11 Tí maaⁿ ní na yáāⁿ yeⁿꞌe David chꞌiindiyáāⁿ cááva ndísꞌtiī ꞌáámá saⁿꞌa ꞌlííⁿ chi nadanguáⁿꞌai yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē nuuⁿndi yeⁿꞌe yā. Saⁿꞌā ꞌlííⁿ mííⁿ ní CRISTO chi Señor chi Ndyuūs dichoꞌó yā. 12 Ní deenú nī chi cuaacu ndúúcū señal ꞌcūū. Ndísꞌtiī ní nndaaca nī dacuaꞌā mííⁿ ndɛɛcu tíínūu ní candiiti sa na lugar naachí snúúⁿ ꞌiiti.
13 Hora mííⁿ nūuⁿ nꞌdeee nꞌdáí ángeles yeⁿꞌē vaꞌai chɛɛti nguuvi cheꞌenaáⁿ yā naachi canéé ángel miiⁿ. Angeles ní ngaⁿꞌa yā chi chꞌɛɛtɛ nꞌdai Ndyuūs miiⁿ. ꞌTíícā ngaⁿꞌa yā:
14 Chꞌɛɛtɛ nꞌdáí Ndyuūs chi canée na vaꞌai chɛɛti nguuvi. Ni vɛ́ɛ́ vaadī ꞌdiīíⁿ na yáⁿꞌāa nguaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi cunéé nꞌdaacā nꞌdai ti snée yā ndúúcū favor yeⁿꞌé Ndyuūs.
15 Choꞌōo chúū ní ángeles sꞌeeⁿ cunaⁿꞌá yā vaꞌai chɛɛti nguuvi. Saⁿꞌa chi snéé cuidado ꞌiiti cuūchī miiⁿ caⁿꞌa sa chii sa viꞌī: Cúꞌu yú maaⁿ na yáāⁿ Belén ní nꞌdiichi yú chuū chi Señor Ndyuūs miiⁿ chii yā sꞌuūúⁿ.
16 Maaⁿnchꞌɛɛtɛ́ nūuⁿ cueⁿꞌe yā. Ní ndaacá yā María ndúúcū José, ndúúcū saⁿꞌā ꞌlííⁿ dacuaꞌa miiⁿ cándiiti sa na lugar naachi snúūⁿ ꞌiiti. 17 Ní taachi nꞌdiichí yā saⁿꞌā ꞌlííⁿ mííⁿ, caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ tanꞌdúúcā ángel caⁿꞌa yā chii yā maáⁿ yā yeⁿꞌé dacuaꞌa miiⁿ. 18 Nducyáácá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi chꞌiindiveéⁿ yā chuu chí caⁿꞌa ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snéé cuidado ꞌiiti cuūchī cueⁿꞌē yiinu taaví yā yeⁿꞌe chuū. 19 Naati María miiⁿ ní nguainꞌdai yā nducuéⁿꞌē chuū na staava yeⁿꞌe tá. Ní nacadíínuuⁿ yā dɛꞌɛ̄ cuuvi. 20 ꞌIiⁿꞌyāⁿ chi snéé cuidado ꞌiiti cuūchī cuínaⁿꞌa yā ní ngaⁿꞌa yā chi chꞌɛɛtɛ nꞌdai Dendyuūs. Ní sꞌtéénu yā Ndyuūs yeⁿꞌe tanducuéⁿꞌē chi chꞌiindiveéⁿ yā ní nꞌdiichi yā ti tanꞌdúúcā chi ángel miiⁿ caⁿꞌá yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ.
Yeⁿꞌe saⁿꞌā chi nguuvi Simeón ní yeⁿꞌe ꞌáámá nꞌdaataá chi nguuvi tá Ana
21 Chꞌiinu dacuaꞌā miiⁿ nííⁿníⁿ nguuvi ní ndaā nguuvi chi diíⁿ yā circuncidar dacuaꞌā miiⁿ. Ní sꞌnéeⁿ yā chi nguuvi JESÚS, tanꞌdúúcā chi caⁿꞌa ángel miiⁿ cuááⁿ vmnaaⁿ ndíí taachi ꞌāā cuɛ́ɛ sa chɛɛti María.
22 Taachí snuū caꞌa niiⁿniⁿ nguuvi chi ꞌaama nꞌdaataá ní canéé dɛɛvɛ taachi vɛ́ɛ́ dacuaꞌa ꞌlííⁿ yeⁿꞌe tá tanꞌdúúcā chi canéé nguūⁿ na ley yeⁿꞌe Moisés, tuuꞌmi ní José ndúúcū María candɛ́ɛ yā dacuaꞌā miiⁿ na yáāⁿ Jerusalén. Candɛ́ɛ yā chi diíⁿ yā presentar dacuaꞌā miiⁿ nanááⁿ Señor ꞌiivú Ndyuūs. 23 ꞌTíícā caⁿꞌa yā diíⁿ yā ti canéé nguūⁿ na ley yeⁿꞌe ꞌiiví Ndyuūs chi tanducuéⁿꞌē dacuáꞌāa, chi vmnááⁿ vmnaaⁿ chi ꞌcuundiyáāⁿ yeⁿꞌē chɛ́ɛ́cūu chi sáⁿꞌā canéé lado yeⁿꞌé Ndyuūs. ꞌTííca chiiⁿ chi diíⁿ yā chuū. 24 Ní cheⁿꞌe yā caꞌa yā ofrenda yeⁿꞌe ꞌáámá nꞌdaataá chi ꞌcuundiyáāⁿ daiya tá tanꞌdúúcā chi ngaⁿꞌa ley yeⁿꞌe Señor ꞌiivú Ndyuūs. Ofrenda miiⁿ ní ná ꞌuūvī ꞌyaada palomas o na ꞌuūvī ꞌyaada pichones.
25 Na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ canee ꞌaama saⁿꞌā chi nguuvi sa Simeón. Sáⁿꞌa ꞌcūū ní nééné nꞌdai sa ní chiⁿꞌi sá chi iꞌtéénu sa Ndyuūs, ní yeⁿꞌé Ndyuūs saⁿꞌā. Canéé Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌé Ndyuūs ndúúcū sa. Ní cánéé ngiinu sa ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nadanguáⁿꞌāī ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe ndaata Israel. 26 Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌé Ndyuūs chīi yā saⁿꞌá ꞌcūū chi nguɛ́ɛ́ canéé chi ꞌcuūvī sa neⁿꞌe chí ꞌāā cuɛ́ɛ́ nꞌdiichi sá Cristo chi Señor Ndyuūs dichóꞌó yā íⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. 27 Ní Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌé Ndyuūs canéé ndúúcū Simeón miiⁿ. Ní diiiⁿ guiar Simeón miiⁿ. Ní cueⁿꞌé yā na yaācū templo taachi José miiⁿ ndúúcū María ndāa yā na yaacū templo ndúúcū saⁿꞌa ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ. Ní ꞌíícú cuuvi diíⁿ yā presentar dacuaꞌa miiⁿ nanááⁿ Ndyuūs tanꞌdúúcā chi ngaⁿꞌa ley miiⁿ. 28 Tuuꞌmi ní Simeón miiⁿ caꞌnuúⁿ yā Jesús ní caⁿꞌa yā chi chꞌɛɛtɛ nꞌdai Dendyuūs. ꞌTúúcā caⁿꞌa yā:
29 Maaⁿ ní nꞌdiī Señor Ndyuūs, diíⁿ nī chi cuaacu tanꞌdúúcā chi ngaⁿꞌā nduudu yeⁿꞌe nī. Maaⁿ ní diíⁿ nī chí cuuví ꞌcuūví nduucú nꞌdai, ꞌúú chí dichiiꞌvɛ́ nꞌdiī.
30 Caati ꞌāā nꞌdiichí ndúúcū nduutinaáⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi dichóꞌo nī chi inadanguáⁿꞌāī núsꞌuu.
31 ꞌIiⁿꞌyāⁿ miiⁿ chííⁿ chí sꞌnéeⁿyaáⁿ nī chi cáávā nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ chí nadanguáⁿꞌai yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe nuuⁿndí yeⁿꞌé yā.
32 ꞌIiⁿꞌyāⁿ miiⁿ chí dɛɛvɛ ní cuuví dɛɛvɛ yeⁿꞌē nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌē ndaata Israel. Ní caꞌa yā honor ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe nī chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel yā.
33 José ndúúcū María ngeⁿꞌe yiinu yā yeⁿꞌe chi Simeón ngaⁿꞌa yā yeⁿꞌe saⁿꞌā ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ. 34 Simeón miiⁿ diꞌviicú yā María ndúúcū José. Ní caⁿꞌa yā chii yā chɛɛcu sa María: ꞌCaandiveéⁿ nī. Saⁿꞌā ꞌlííⁿ ꞌcūū ndaā sa chi neené ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ na yáⁿꞌāa nguɛ́ɛ́ iꞌtéénu yā ní ꞌtiicá ntúūⁿ ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ cuꞌtéénu yā. Ní saⁿꞌa ꞌlííⁿ ꞌcūū ꞌáámá seña ti nééné ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ caaⁿꞌmaⁿ yā contra yeⁿꞌē sa. 35 Chuū ní diīiⁿ chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ cuuvi cádiinuuⁿ yā yeⁿꞌe caꞌáámá cāꞌaama ꞌiiⁿꞌyāⁿ taacā nadicádiinuuⁿ yā na staava yeⁿꞌe yā. Chuū ní tanꞌdúúcā ꞌáámá machete ꞌuūvī lados ꞌcaāiⁿ chi choꞌōo alma yeⁿꞌe nꞌdiī María.
36 Ná yaacú templo ꞌcūū, mííⁿ ntúūⁿ canee ꞌáámá nꞌdaataá nꞌdai chi nguuvi Ana. Ní ngaⁿꞌa tá denduꞌū chi cuchiī. Nꞌdaataá miiⁿ ní daiya Fanuel, chí yeⁿꞌe ndaataá yeⁿꞌe Aser. Ní Ana miiⁿ ꞌāā neené ndiicúú ta. Chꞌiindivaacu tá taachi ꞌlííⁿ tá ní ndɛɛ̄chɛ̄ ndúuyū nūuⁿ cánee tá ndúúcū isaⁿꞌā yeⁿꞌe tá. Maaⁿ ní ꞌāā nꞌdaataá nguáꞌā tá. 37 ꞌĀā cuūuⁿ ngɛɛcú cuūuⁿ nduuyúū chi nduuví tá nꞌdaataá nguáꞌāa. ꞌÁámá canee tá na yáacū templo yeⁿꞌé Ndyuūs ní canée tá ndíí nguuvi ndii nꞌgaaⁿ ní dichííꞌvɛ tá Ndyuūs. Ní ndii nguɛɛ ngaꞌdiinú tá ti dámaāⁿ chí ngaⁿꞌānguaꞌa tá. 38 Hora mííⁿ nūuⁿ Ana miiⁿ cheⁿꞌe tá yaacū templo ní ndee tá nduucú Dendyuūs, ꞌtíícā ngaⁿꞌa ta: Nꞌdii, Ndyuūs teé gracias nꞌdii cáávā dacuaꞌa ꞌlííⁿ miiⁿ. Cuayiivi ní caⁿꞌa ta chiī ta nducyáácá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi canéé ngiinu ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nadinguáⁿꞌai yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel yā yeⁿꞌē saⁿꞌā ꞌlííⁿ miiⁿ.
José ndúúcū María ndúúcū dacuaꞌa ꞌlííⁿ nandaá yā na yáāⁿ Nazaret
39 Taachi José ndúúcū María chꞌiinu diíⁿ yā nducuéⁿꞌē chi ngaⁿꞌa ley yeⁿꞌe Señor Dendyuūs, tuuꞌmi ní cueⁿꞌe ntuúⁿ yā ndúúcū saⁿꞌā ꞌlííⁿ na yáāⁿ vaacú yā chi nguuvi Nazaret yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Galilea. 40 Saⁿꞌā ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ ngiita sa ní ngii ditiīnu sa. Nééné deenu sa. Ní Ndyuūs diꞌviīcú taavi cá yā saⁿꞌā ꞌlííⁿ miiⁿ.
Saⁿꞌā ꞌlííⁿ Jesús chɛɛti yáacū yeⁿꞌe Ndyuūs ndúúcū maestros
41 Nduuyu nduuyu taachi ndaā tiempo yeⁿꞌe ꞌviicu yeⁿꞌe pascua, tuuꞌmi ní chiida Jesús ndúúcū chɛɛcu sa ngeⁿꞌe yā yáāⁿ Jerusalén. 42 Ní taachi Jesús chii yā ndiichúúví nduūyū, ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ cueⁿꞌe ntúuⁿ yā na yáāⁿ Jerusalén ndúúcū Jesús miiⁿ tanꞌdúúcā chi ꞌāā ngeⁿꞌe yā nduuyu nduuyu cáávā ꞌviicú mííⁿ. 43 Choꞌōo ꞌviicú miiⁿ, ní José ndúúcū María miiⁿ ní cunaⁿꞌa yā. Nguɛ́ɛ́ tuumicadíínuuⁿ yā chi saⁿꞌā ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ canee sá na yáāⁿ Jerusalén. 44 ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní nadicadíínuuⁿ yā chi Jesús miiⁿ ní cunaⁿꞌa sa ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ parientes yeⁿꞌe yā. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ núúⁿmáⁿ nguuvi ní chiica yā. Tuuꞌmi nanꞌnuúⁿ yā Jesús nguaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe yā ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nꞌdai nduucú yā, 45 naati nguɛ́ɛ́ ndaacá yā saⁿꞌā ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ. Ní nguɛɛcunée yā snaⁿꞌa yā na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ chi nꞌnuúⁿ yā Jesús miiⁿ.
46 Ndíí chꞌiinu ꞌiīnū nguuvi ní ndaacá yā Jesús na yáacū templo. Vɛ́ɛ́ sá ndúúcū maestros chí ngiꞌcuéeⁿ yā ley. Jesús miiⁿ ní íꞌneeⁿ veeⁿ sa chí ngaⁿꞌa yā ní tiinguuneeⁿ sá maestros yeⁿꞌe chi ngaⁿꞌa yā. 47 Nducyáácá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nꞌgiindiveéⁿ yā chí ngaⁿꞌā saⁿꞌa ꞌlííⁿ Jesús miiⁿ ngeⁿꞌe yíínú yā yeⁿꞌe sa chi déénu sa ní nanꞌguɛɛcútaⁿꞌā sa chí ítiingúúneeⁿ yā saⁿꞌa ꞌlííⁿ miiⁿ. 48 Taachí chíídá sá ndúúcū chɛɛcu sa nꞌdiichí yā Jesús miiⁿ cueⁿꞌe yiinú yā yeⁿꞌē sa. Tuuꞌmi ní chɛɛcu sa ní caⁿꞌá yā chiī yā saⁿꞌā ꞌlííⁿ: Díí, daiyá, ¿dɛꞌɛ̄ cuuvi chi ꞌtíícā diīⁿ di nduucú ꞌnū? Cuinꞌdííchí dí. Chiida di ndúúcū ꞌúú yaꞌāī nꞌdai staava yeⁿꞌé ꞌnū ꞌíícú chiicá ꞌnū inꞌnuúⁿ ꞌnū dii.
49 Tuuꞌmi ní nanꞌguɛɛcútaⁿꞌā sa yeⁿꞌé yā: ¿Dɛ́ꞌɛ̄ vɛɛ? ¿Dɛ́ꞌɛ̄ cúúví chi inꞌnuúⁿ nī ꞌúú? ¿ꞌÁá nguɛ́ɛ́ deenu ndísꞌtiī chi ꞌúú ní canéé chí cūneé ndúúcū denduꞌū yeⁿꞌe Chiidá?
50 ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní nguɛ́ɛ́ tuūmīcadiinúúⁿ yā nduudu chí caⁿꞌa daiyá yā Jesús miiⁿ chii sá ꞌiiⁿꞌyāⁿ.
51 Tuuꞌmi ní cunaⁿꞌa Jesús nduucú yā na yáāⁿ Nazaret miiⁿ ní ꞌneeⁿ veeⁿ sa yeⁿꞌe yā. Chɛɛcu sa miiⁿ ní nadacadiinúúⁿ yā tanducuéⁿꞌē na staava yeⁿꞌe yā. 52 Jesús miiⁿ ní nꞌgiita sa ndúúcū nꞌdeee nꞌdáí vaadī deenu, níícú vɛ́ɛ́ favor yeⁿꞌē sa nanááⁿ Ndyuūs ní nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ na iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū. Níícú ꞌāā ngɛɛ́nū nduuyu yeⁿꞌē sa.
