23
Tuuꞌmi ní Pablo miiⁿ chꞌíínú cuaacu sa saⁿꞌā sꞌeeⁿ yeⁿꞌē concilio. Ní caⁿꞌa sa: Ndísꞌtiī saⁿꞌā viꞌí, Ndyuūs ní nꞌdiichí yā taanduvɛ́ɛ́ chi ꞌúú diíⁿ ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ ꞌuūvī staava yeⁿꞌé yeⁿꞌe cosa chi diíⁿ.2 Ananías, saⁿꞌā chi chiiduú chꞌɛɛtɛ cá yeⁿꞌe Israel caⁿꞌa yā chii yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi canee daama yā ndúúcu sa chí ꞌcueⁿꞌe yā cheendi sa. 3 Tuuꞌmi ní Pablo mííⁿ ní caⁿꞌa sa: Ndyuūs ꞌcueⁿꞌé yā dii, saⁿꞌā chi tanꞌdúúcā ꞌaama chɛɛti cuɛ́ɛ̄. ¿ꞌÁá diiⁿ di juzgar ꞌúú tanꞌdúúcā ley miiⁿ, ꞌiicu nguɛ́ɛ́ idiiⁿ di cumplir chi ngaⁿꞌā ley, níícú maaⁿ ní ngaⁿꞌā di chi ꞌcueⁿꞌé yā ꞌúú?
4 ꞌIiⁿꞌyāⁿ chi snée yā nanááⁿ Pablo caⁿꞌa yā: ¿ꞌÁá chiiduú chꞌɛɛtɛ ca yeⁿꞌé Dendyuūs ngaⁿꞌā taaⁿ di ngii di ꞌtíícā?
5 Pablo miiⁿ ní caⁿꞌa sa: Ndísꞌtiī viꞌí, ꞌúú ní nguɛ́ɛ́ deenú chi sáⁿꞌa ꞌcāā chi chiiduú chꞌɛɛtɛ cá yeⁿꞌe Israel. Naati cánéé nguūⁿ. Nguɛ́ɛ́ caaⁿꞌmaⁿ taaⁿ di yeⁿꞌē ꞌáámá saⁿꞌā chꞌɛɛtɛ yeⁿꞌe Israel yeⁿꞌé ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē di.
6 Tuuꞌmi Pablo miiⁿ tuumicádiinuuⁿ sa chi ꞌáámá taaⁿ yā yeⁿꞌē ꞌiiⁿꞌyāⁿ saduceo sꞌeeⁿ chi nguɛ́ɛ́ iꞌtéénu yā chi nanduuchi ꞌiiⁿꞌyāⁿ ni táámá táaⁿ yā yeⁿꞌē ꞌiiⁿꞌyāⁿ fariseos chi iꞌtéénu chí nanduuchi ꞌiiⁿꞌyāⁿ. Ní ꞌcai yuudu sa nanááⁿ nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē concilio: Ndísꞌtiī saⁿꞌā viꞌí, ꞌúú ní saⁿꞌā fariseo ꞌúú ní daiyá saⁿꞌā fariseo ꞌúú. Diíⁿ yā juzgar ꞌúú yeⁿꞌē chi canee ngíínú yā chí nadacuéeⁿ yā yeⁿꞌē nguaaⁿ tináⁿꞌā.
7 Taachí caⁿꞌa yā chuū vɛ́ɛ́ ꞌuuvī vaanicadiinūuⁿ yeⁿꞌe saⁿꞌā fariseos ndúúcū saⁿꞌā saduceos. Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní divíi yā ꞌáámá taaⁿ táámá taaⁿ. 8 Caati ꞌiiⁿꞌyāⁿ saduceos ngaⁿꞌá yā chi nguɛ́ɛ́ iniduuchi ꞌiiⁿꞌyāⁿ ndii nguɛ́ɛ́ nduu ángel ra ndíí nguɛɛ nduu espíritus. ꞌIiⁿꞌyāⁿ fariseos ngaⁿꞌá yā ti vɛ́ɛ́ ꞌtíícā. 9 Ní nꞌdeee nꞌdái caⁿꞌa yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ. Ní nacuéeⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi déénú taavi ley lado yeⁿꞌē fariseos ní caⁿꞌa yā chi chuū chi cuaacu. Ní ngaⁿꞌa yuudu yā: Nguɛ́ɛ́ dɛꞌɛ̄ vɛɛ chi nguɛɛ nꞌdaacā inndaācá ꞌnū yeⁿꞌe saⁿꞌā miiⁿ. Ndúúti ꞌáámá espíritu o ꞌáámá ángel yaaꞌvi yā Pablo miiⁿ nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā chi ꞌcuuⁿꞌmaⁿ yú ndúúcū Dendyuūs.
10 Taachi vɛ́ɛ́ vaadī ꞌcaaꞌva chi chꞌɛɛtɛ ca tuuꞌmi ní comandante ꞌvaꞌá yā chí ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā Pablo. Ní comandante miiⁿ dichoꞌó yā soldado sꞌeeⁿ chi cueⁿꞌē sa ní cutaꞌa sa Pablo miiⁿ nguaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní candɛ́ɛ sa Pablo na vácūū. 11 Táámá nguiinū miiⁿ ndaā Señor Jesús nanáaⁿ yā ní caⁿꞌa yā: Pablo, nguɛ́ɛ́ cuꞌneeⁿ duuva di. Tanꞌdúúcā chi ngaⁿꞌa di nduudu cuaacu yeⁿꞌe ꞌúú na yáāⁿ Jerusalén ꞌtiicá ntúūⁿ caaⁿꞌmaⁿ di yeⁿꞌē ꞌúú na yáāⁿ Roma.
ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ diíⁿ yā compromiso chí ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā Pablo
12 Chidɛɛvɛ táámá nguuvi, náⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ nduuvidaamá yā ni diíⁿ yā compromiso chí nguɛ́ɛ́ cheꞌe yā ndíí nguɛ́ɛ́ cuꞌú yā neⁿꞌe chí ꞌāā cuɛ́ɛ́ ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā Pablo miiⁿ. 13 Ngoꞌo ꞌúúvi ngɛɛcu ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nduuvidaamá yā yeⁿꞌe chúū. 14 ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌuúⁿ ní cheⁿꞌé yā nanááⁿ chiiduú nꞌgɛɛtɛ́ yeⁿꞌe Israel ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ ndiicúū ní caⁿꞌa yā: Núsꞌuu ní nduuvidáámá ꞌnū ní diíⁿ ꞌnū compromiso chi diíⁿ ꞌnū sufrir ní nguɛ́ɛ́ duꞌū vɛɛ ꞌnuú ꞌnū cheꞌé ꞌnū taanduvɛ́ɛ́ ndíí ꞌcaaⁿꞌnúⁿ ꞌnū Pablo. 15 Maaⁿ ní ndísꞌtiī ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe concilio, cavyaaⁿ cáácá yā nanááⁿ comandante chi candɛ́ɛ yā Pablo ní chicuú yā nanááⁿ núsꞌuū. Diíⁿ nī tanꞌdúúcā chi neⁿꞌe di tiinguuneeⁿ di cosa chi cuaacu yeⁿꞌé yā. Niicu núsꞌuu, ꞌaa snéé ngiinú ꞌnū chi ꞌcaaⁿꞌnúⁿ ꞌnū saⁿꞌā taachí ndaa sa.
16 Tuuꞌmi ní ꞌáámá saⁿꞌā daiya táⁿꞌā viꞌī Pablo, taachí chꞌiindiveéⁿ sá chí caⁿꞌa yā dɛꞌɛ chi diíⁿ yā, cheⁿꞌe sa ní chi ndaa sa chɛɛti vácūū miiⁿ ní caⁿꞌa sa chii sa Pablo miiⁿ. 17 Pablo miiⁿ ꞌcai sa capitán ní caⁿꞌa sa: Candɛ́ɛ di saⁿꞌā ꞌdííⁿ ꞌcūū nanááⁿ comandante ti canéé chi cuuvi sa ꞌiiⁿꞌyāⁿ dɛꞌɛ̄ chi deenu sa.
18 Saⁿꞌā miiⁿ staꞌa sa saⁿꞌā ꞌdííⁿ ní candɛɛ sa saⁿꞌā nanááⁿ comandante ní caⁿꞌa sa: Pablo chi canúúⁿ vácūū diꞌcuíítu sā ꞌúú chí candɛɛ́ saⁿꞌā ꞌdííⁿ ꞌcūū nanáaⁿ nī. Vɛ́ɛ́ chí déénú sá chí caaⁿꞌmaⁿ sa ndúúcu nī.
19 Comandante miiⁿ ní staꞌá yā taꞌā sa ní cueⁿꞌé yā taama lado ndúúcu sa ní ntiinguunéeⁿ yā saⁿꞌā: ¿Dɛꞌɛ̄ chí cuuvi di ꞌúú?
20 Ní caⁿꞌa sa chii sá ꞌiiⁿꞌyāⁿ: ꞌIiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ní chií yā ní caacá yā nanáaⁿ nī chi cavyaaⁿ ní candɛ́ɛ nī Pablo nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe concilio. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ nduuvidaamá yā ní itiingúuneéⁿ yā Pablo miiⁿ ꞌáámá chi cuaacu nííⁿnyúⁿ yeⁿꞌē sa. 21 Naati nꞌdiī, nguɛ́ɛ́ cuꞌtéénu nī. Ngoꞌō ꞌuuvi ngɛɛcu saⁿꞌā sꞌeeⁿ yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel chi ꞌcuɛɛtinúú nꞌdeꞌei yā ꞌdiituú cyúúní. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ nduuvidaama yā chi diíⁿ yā compromiso ní cadíínuuⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā chi nguɛ́ɛ́ ndúú cheꞌe yā ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú cuꞌu ra yā taanduvɛ́ɛ́ ndii yā chi ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā Pablo. Maaⁿ ní listos canee yā ní canee ngíínú yā cáávā chi caaⁿꞌmáⁿ nꞌdiī.
22 Tuuꞌmi ní comandante dichóꞌo sa saⁿꞌa ꞌdííⁿ chi nguɛ́ɛ́ caaⁿꞌmaⁿ sa cuuvi sa mar ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi caⁿꞌa sa chii sa ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē chúū.
Dichoꞌó yā Pablo nanááⁿ Félix saⁿꞌa gobernador
23 Comandante miiⁿ ꞌcai yā na ꞌuuvi capitán. Ní caⁿꞌá yā chiī yā saⁿꞌa soldados chi nduuvidáamá sá taanduu nꞌgɛɛcu nuúⁿ yaaaⁿ na ꞌuuvi ciento soldado sꞌeeⁿ ndúúcū ꞌiiⁿnūⁿ ngɛɛcu ndiichí soldados chi sndúuⁿ sa ꞌyúūdūu ndúúcū ꞌuuvī ciento soldado chi vɛ́ɛ́ lanza yeⁿꞌé yā. Ní choꞌó nducyaaca yā yáāⁿ Cesarea. 24 Ní cundiyaáⁿ nī ꞌiiti ti cunduū Pablo ní candɛ́ɛ nī saⁿꞌā ndúúcū cuidado nanááⁿ Félix chi gobernador. 25 Ní dingúuⁿ sa ꞌáámá carta ndúúcū nduudú ꞌcūū:
26 ꞌÚú Claudio Lisias idinguúⁿ yeⁿꞌé nī Félix saⁿꞌā gobernador chi nꞌdai taavi: Nꞌdáí nī. 27 Saⁿꞌa ꞌcūū ní staꞌa ꞌnū saⁿꞌā caava ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ chí neⁿꞌe ꞌcaaⁿꞌnuⁿ yā saⁿꞌā. ꞌÚú ninguáⁿꞌáí saⁿꞌā miiⁿ ndúúcū soldado sꞌeeⁿ tí deenú chí saⁿꞌā romano saⁿꞌā miiⁿ. 28 Ní neⁿꞌé deenú dɛꞌɛ̄ cáávā tunꞌdáa yā nuuⁿndi yeⁿꞌē sa. Candɛɛ́ saⁿꞌā nanááⁿ ꞌiiⁿntyéⁿꞌē yeⁿꞌē concilio yeⁿꞌé yā. 29 Ní táácā chí tunꞌdáá nuuⁿndí yā yeⁿꞌē sa caavā ley yeⁿꞌé yā naati mar ꞌáámá nuuⁿndi chꞌɛɛtɛ yeⁿꞌē sa chi ꞌcaaⁿꞌnúⁿ yā saⁿꞌā o cunúúⁿ sa vácūū. 30 Taachí ꞌúú chicadiinúúⁿ chi nduuvidaamá yā contra yeⁿꞌē saⁿꞌá ꞌcūū, hora miiⁿ dichoꞌó saⁿꞌā nanááⁿ nꞌdiī. Ní ngaⁿꞌá ngií saⁿꞌā chi tunꞌdáá nuuⁿndi yeⁿꞌē sa chi chīi yā nanáaⁿ nī. Ní cuuví yā nꞌdiī dɛꞌɛ̄ chi canée yā ndúúcu sa. Nꞌdáácā canée nī.
31 Soldado sꞌeeⁿ staꞌá yā Pablo tanꞌdúúcā chi caⁿꞌa yā chīi yā saⁿꞌā ní nguiinū miiⁿ candɛ́ɛ yā saⁿꞌā ná yáāⁿ Antípatris. 32 Chidɛɛvɛ táámá nguuvi ní soldado chi sndúū ꞌyuúdūu cueⁿꞌé yā ndúúcū Pablo ní náⁿꞌa yā nguɛɛcunée yā na vaꞌāī chꞌɛɛtɛ naachi canéé vácūū. 33 Taachí ndaá yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ na yáāⁿ Cesarea, caꞌá yā carta gobernador Félix ní diíⁿ yā presentar ntúuⁿ Pablo nanááⁿ gobernador. 34 Gobernador miiⁿ chꞌeéⁿ yā carta ní tiinguunéeⁿ yā: ¿Tií yáⁿꞌāa saⁿꞌā? Ní tumicadíínuuⁿ yā chi saⁿꞌā ní yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Cilicia. 35 Ní caⁿꞌa yā chii yā Pablo: Cuꞌneeⁿ veéⁿ yeⁿꞌē di taachi ndaa sa chi tunꞌdáá nuuⁿndi yeⁿꞌē di. Ní dichoꞌó yā ꞌáámá saⁿꞌā soldado chi diiⁿ cuidado saⁿꞌā na váácū Herodes naachi diiⁿ juzgar ꞌiiⁿꞌyāⁿ.