Pablo na yáāⁿ Efeso
19
Taachí canéé Apolos miiⁿ yáāⁿ Corinto, Pablo miiⁿ chꞌíínú cheⁿꞌe sa yáⁿꞌāa yeⁿꞌe distrito cuaaⁿ niiⁿnuúⁿ ní ndaa sá yáāⁿ Efeso. Ní nndaaca sá nꞌdúúví saⁿꞌā chi iꞌtéénu yā Cristo. 2 Ní caⁿꞌa sa: ¿ꞌÁá diiⁿ di recibir Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌe Ndyuūs taachí chíꞌteenu di? Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ miiⁿ ní caⁿꞌa yā: Nguɛ́ɛ́ nꞌgiindiveeⁿ ꞌnū chi vɛ́ɛ́ Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌe Ndyuūs.
3 Tuuꞌmi ní caⁿꞌa sa: ¿Duꞌu chɛɛdinuūⁿnīⁿ dii? ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní cāⁿꞌa yā: Chɛɛdinúūⁿniⁿ ꞌnū cucáávā nduudu Juan.
4 Pablo miiⁿ ní caⁿꞌa sa: Juan miiⁿ chɛɛdínúuⁿnīⁿ sa chi cuɛɛdínúuⁿníⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē chi indaacadaamí yā yeⁿꞌē nuuⁿndi yeⁿꞌe yā, ní Juan ngaⁿꞌa sa ngii sa ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi cuꞌtéénu yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi cuchii yā cuaaⁿ dáámí sá. ꞌIiⁿꞌyāⁿ ꞌcúū chi Cristo Jesús miiⁿ.
5 Taachí chꞌiindiveéⁿ yā chuū chɛɛdinúūⁿniⁿ yā ndúúcū chi duuchi Señor Jesús miiⁿ. 6 Taachí Pablo snꞌduuⁿ taꞌá yā vmnaaⁿ yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ tuuꞌmi ní ndaá vmnaaⁿ yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ Espíritu Nꞌdai yeⁿꞌe Ndyuūs. Ní caⁿꞌa yā davaacu chi n̄ꞌdááⁿ ní caⁿꞌa yā chiiⁿ chi Dendyuūs yaaꞌvi yā. 7 Saⁿꞌā sꞌeeⁿ ní ngii sa tanꞌdúúcā ndiichúúví sá.
8 Sndáá Pablo miiⁿ na yaācū sinagoga miiⁿ ní caⁿꞌa cuaacú sá taandúú cuuví ꞌiiⁿnuⁿ ꞌiiyū, nguɛ́ɛ́ ndúúcū vaadī ꞌvaꞌa. Ní nꞌcueeⁿ sa ní ngaⁿꞌa sa ndíí neⁿꞌe sa chi cuꞌtéénu yā yeⁿꞌē chi Dendyuūs ngaⁿꞌa yā ntiiⁿnyuⁿ. 9 Naatí diīⁿ chɛɛchí náⁿꞌa yā na staava yeⁿꞌé yā ní nguɛ́ɛ́ chiꞌtéénu yā. Nguɛ́ɛ́ caⁿꞌa yā nꞌdaacā yeⁿꞌe yúúní yeⁿꞌe Dendyuūs miiⁿ nanaaⁿ nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ. Ndaacadaamí Pablo yeⁿꞌé yā ní snee viꞌi sa ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi iꞌteenú yā Cristo. Ngiꞌcueeⁿ sá nguuvi nguuvi ná escuela chi nguuvi Tiranno. 10 Canéé sá taanduu ꞌúúvi nduūyū. ꞌTíícā chi nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snée yā na yáⁿꞌāa Asia, ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌē ndaata Israel chꞌiindiveéⁿ yā nduudu yeⁿꞌē Señor Jesús. 11 Dendyuūs miiⁿ diíⁿ yā vaadī nꞌgiinu chꞌɛɛtɛ nꞌdai cáávā taꞌa Pablo miiⁿ. 12 Manera chi ꞌtíícā staꞌá yā paños ndúúcū delantales chi tuuꞌvi cuerpo yeⁿꞌe Pablo ní candɛ́ɛ yā nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ ngiita. ꞌIicu ndiivíī caꞌai yeⁿꞌé yā ndúúcū ꞌyúúné sꞌeeⁿ chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā yeⁿꞌé yááⁿnꞌguiinūuⁿ.
13 Tuuꞌmi ní náⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ chi ngiicá yā ndíí miiⁿ ndíí ꞌmuuⁿ chí ngaⁿꞌa yā ndúúcū espíritu chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā yeⁿꞌē yááⁿnꞌguiinūuⁿ neⁿꞌé yā caaⁿꞌmáⁿ yā chi yeⁿꞌē Jesús miiⁿ. Ní ngaⁿꞌá yā: ꞌÚú ní caacá cáávā Jesús miiⁿ, ꞌiiⁿꞌyāⁿ chí ngaⁿꞌa Pablo yeⁿꞌē chi canꞌdaā na cuerpo miiⁿ.
14 ꞌÁámá saⁿꞌā chi nguuvi Esceva vɛ́ɛ́ ndɛɛ̄chɛ̄ daiya sa chi saⁿꞌā sꞌeeⁿ. Saⁿꞌā miiⁿ ní saⁿꞌā Israel ní saⁿꞌā chi ngaⁿꞌa ntiiⁿnyuⁿ yeⁿꞌe chiiduú sꞌeeⁿ yeⁿꞌē Israel. Ní daiya sa diíⁿ yā chuū. 15 Nanꞌguɛɛcútaⁿꞌā espíritu chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā yeⁿꞌe yááⁿnꞌguiinūuⁿ ní caⁿꞌá yā: ꞌÚú ní nꞌdiīchi Jesús miiⁿ ní deenú ntúūⁿ duꞌū chi Pablo. Ndísꞌtiī, ¿duꞌu ndísꞌtiī?
16 Ní ꞌiicu saⁿꞌā chi canee sa ndúúcu espíritu chi nguɛ́ɛ́ nꞌdaacā cúⁿꞌu sá ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ, ní chíchɛɛ sa ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní diiⁿ ca sá ndúúcū ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ. ꞌIiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ ní chéénu yā yeⁿꞌé vaꞌāī miiⁿ. ꞌĀā ntɛ́ɛ́ snúúⁿ yā catecai vmnáaⁿ yā ní ncaꞌáí yā. 17 Chuū chicadiinúúⁿ nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi snee na yáāⁿ Efeso, tanꞌdúúcā ꞌiiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ꞌtiicá ntúūⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌeeⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿꞌe ndaata Israel. Ní nducyaaca yā diiꞌyá yā chii. Ní chíí chꞌɛɛtɛ ca Señor Jesús miiⁿ.
18 Neené ꞌyaaⁿ yā chi sꞌtéénu yā ní ndaá yā. Ní caⁿꞌa yā chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿꞌé yā. 19 Neené ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi chꞌēeⁿ yā cosas magias ndɛ́ɛ yā libros yeⁿꞌé yā ní chicyáⁿꞌa yā nanááⁿ nducyaaca ꞌiiⁿꞌyāⁿ. Ntunꞌdáa yā cuenta yeⁿꞌe libros ní chicadiinúúⁿ yā chí ngíí ꞌuūvī ngɛɛcu ndiichi mil tuūmī yeⁿꞌe ꞌdííⁿnguɛɛ. 20 ꞌTíícā chiī ꞌyaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi chiꞌteenu nduudu yeⁿꞌe Señor ꞌiivú Dendyuūs miiⁿ. Ní ꞌáámá canéé chiichi yā nduudú Dendyuūs miiⁿ.
21 Choꞌōo chúū ní Pablo miiⁿ nacadiinu sa na staava yeⁿꞌē sa chi choꞌō sa na yáⁿꞌāa Macedonia ndúúcū yáⁿꞌāa Acaya ní cuayiivi caⁿꞌā sa na yáāⁿ Jerusalén. Ní ngaⁿꞌā sa: Cuayiivi chí ꞌāā cheⁿꞌé yáāⁿ sꞌeeⁿ canee chi nꞌdiichí ntúūⁿ yáāⁿ Roma. 22 Ní dichoꞌo na yáⁿꞌāa Macedonia ꞌuūvī saⁿꞌa, Timoteo ndúúcū Erasto chi cunnée yā ꞌiiⁿꞌyāⁿ. Pablo miiⁿ canee sa ꞌáámá tiempo na yáⁿꞌāa Asia.
ꞌCaaꞌvá yā na yáāⁿ Efeso
23 Tiempo miiⁿ chꞌiīndī ꞌáámá vaadī ꞌcaaꞌva chꞌɛɛtɛ yeⁿꞌē yúúní yeⁿꞌe Dendyuūs miiⁿ. 24 Caati cunee ꞌáámá saⁿꞌā chi nguuvi sa Demetrio chi dinꞌdái sa yaācū nꞌgaiyáā yeⁿꞌe imagen chi nguuvi Diana. Dámaāⁿ ꞌdiiⁿnguɛɛ dinꞌdái sa. Ní diiⁿ sa ganar nꞌdeee taaví tuūmī yeⁿꞌē ntiiⁿnyuⁿ yeⁿꞌē sa ndúúcū saⁿꞌā sꞌeeⁿ chidinꞌdái yā yaācū nꞌgaiyáā sꞌeeⁿ. 25 Demetrio mííⁿ ní diiⁿ sa chí nduuvidaamá saⁿꞌā sꞌeeⁿ chi idiiⁿ ntííⁿnyuⁿ miiⁿ. Caⁿꞌa Demetrio: Ndísꞌtiī saⁿꞌā, déénu nī chi vɛ́ɛ́ tuumī yeⁿꞌē yú yeⁿꞌē ntiiⁿnyúⁿ ꞌcūū. 26 Naati inaáⁿ nī ní nꞌgiindiveéⁿ nī chi Pablo ꞌcūū taanduvɛ́ɛ́ diiⁿ sa chi neené nꞌdai ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌtéénu yā. Nguɛ́ɛ́ dámaaⁿ yáāⁿ Efeso ti nuuⁿmaⁿ yáⁿꞌāa Asia. Ní ngaⁿꞌā sa chi nguɛ́ɛ́ dendyuūs sꞌeeⁿ chi dinꞌdái yā ndúúcū taꞌá yā. 27 Nguɛɛ dámaāⁿ negocio yeⁿꞌē yú chi vɛ́ɛ́ peligro yeⁿꞌē chi ꞌaa ntɛ́ɛ́ duꞌū vɛɛ. ꞌTiicá ntúūⁿ yáacū yeⁿꞌē imagen Diana chi chꞌɛɛtɛ mííⁿ, mar ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ ꞌāā ntɛ́ɛ́ neⁿꞌe yā. Ní tucaꞌá yā natuuví yā chi chꞌɛɛtɛ yeⁿꞌē Diana miiⁿ chi iꞌteenu nuuⁿmaⁿ nación yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Asia ndúúcū núúⁿmáⁿ iⁿꞌyeeⁿdí ꞌcūū.
28 Taachí chꞌiindiveéⁿ yā chuū nduuvi taáⁿ yā ní ꞌcai yā, ngaⁿꞌa yā: Chꞌɛɛtɛ nꞌdai tá táⁿꞌā imagen Diana yeⁿꞌe ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌē yáāⁿ Efeso.
29 ꞌIiⁿꞌyāⁿ yáāⁿ miiⁿ chiīdáánā yeⁿꞌé yā. Ní staꞌá yā saⁿꞌā chi nguuvi Gayo ndúúcū saⁿꞌā chi nguuvi Aristarco ní candɛ́ɛ yā saⁿꞌā sꞌeeⁿ na teatro. Saⁿꞌā miiⁿ ní yeⁿꞌē yáⁿꞌāa Macedonia ní compañeros yeⁿꞌe Pablo. 30 Pablo miiⁿ neⁿꞌe sa canꞌdáa sa nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ yáāⁿ miiⁿ naati ꞌiiⁿꞌyāⁿ sꞌuúⁿ chi iꞌtéénu yā Cristo nguɛ́ɛ́ ꞌcuúⁿ yā. 31 Dendúꞌū náⁿꞌa ꞌiiⁿntyéⁿꞌē saⁿꞌā yeⁿꞌe yáⁿꞌāa Asia, saⁿꞌā chi amigo yeⁿꞌē Pablo dichóꞌo yā caaca yeⁿꞌē chí ngaⁿꞌá yā chi nguɛ́ɛ́ caⁿꞌā sa na teatro. 32 Náⁿꞌa yā nꞌgaí yā ꞌáámá cosa, náⁿꞌa yā táámá cosa ti ngiidáánā yeⁿꞌé yā. Náⁿꞌa yā miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ déénú yā dɛꞌɛ̄ cáávā nduuvidaamá yā. 33 Ní ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe Israel tunꞌdáa yā Alejandro nguaaⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi nꞌdeee nꞌdáí. ꞌIiⁿꞌyāⁿ Israel sꞌeeⁿ ingúúndaí yā saⁿꞌā. Tuuꞌmi ní Alejandro mííⁿ caꞌa sa ndúúcū taꞌa sa chi cunee ꞌdiiíⁿ. Neⁿꞌe sa caaⁿꞌmaⁿ sa yeⁿꞌē maaⁿ sa nanááⁿ ꞌiiⁿꞌyāⁿ yáāⁿ miiⁿ. 34 Taachí tuumicadiinúúⁿ yā chi saⁿꞌa Israel saⁿꞌa miiⁿ nducyáácá yā ꞌcaī yā taanduu ꞌuuvī hora: Chꞌɛɛtɛ nꞌdai imagen ndyuūs Diana yeⁿꞌé ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe yáāⁿ Efeso.
35 Tuuꞌmi ní saⁿꞌā ꞌiiⁿntyéⁿꞌē chi idingúūⁿ diiⁿ sa chí ꞌcaadií nducyaaca yā cheendi yā ní caⁿꞌa sá: Ndísꞌtiī saⁿꞌā sꞌeeⁿ yeⁿꞌe yáāⁿ Efeso, ¿duꞌu saⁿꞌā chi nguɛ́ɛ́ deenu sa chi ꞌiiⁿꞌyāⁿ yeⁿꞌe yáāⁿ Efeso diiⁿ yā cuidado yaācū yeⁿꞌe táⁿꞌā chꞌɛɛtɛ nꞌdai chi imagen Diana ní imagen yeⁿꞌē tá chí ndaā yeⁿꞌe nanguuvi? 36 Deenu yú chuū chí mar ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi caaⁿꞌmáⁿ yā contra yeⁿꞌe chuū. Ndísꞌtiī canéé chi ꞌcuɛɛtinéé ꞌdiíⁿ nī ní inadacadiinúúⁿ nī. Ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī dɛꞌɛ̄ vɛɛ. 37 Naatí candɛ́ɛ nī saⁿꞌā sꞌeeⁿ ti nguɛ́ɛ́ diīⁿ duucú sá ꞌáámá cosa yeⁿꞌē yáacū ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú ngaⁿꞌa rá yā chi nguɛɛ nꞌdaaca lado yeⁿꞌe imagen dendyuūs nꞌdaataá yeⁿꞌe yú. 38 Nduuti chi Demetrio miiⁿ ndúúcū tanáⁿꞌā ꞌiiⁿꞌyāⁿ chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ miiⁿ vɛ́ɛ́ vaadī ꞌcaaꞌva ndúúcu sa o dendúꞌū contra ꞌáámá ꞌiiⁿꞌyāⁿ, tuuꞌmi ní, canꞌdɛ́ɛ yā saⁿꞌā vaacuyáāⁿ ní vɛ́ɛ́ saⁿꞌa ꞌiiⁿntyéⁿꞌē. Mííⁿ ní cuuvi caaⁿꞌmaⁿ ꞌáámá yā táámá yā. 39 Ndúúti chi ngiicá nī yeⁿꞌē táámá naaⁿ denduꞌū ꞌiiⁿntyéⁿꞌē sꞌeeⁿ cuuví cāāⁿꞌmaⁿ yā chɛ́ɛ́ chí cuaacu. 40 Tí cáándá yeⁿꞌe yú chi caaca nuuⁿndí yā yeⁿꞌe yú ní cadiinúúⁿ yā yeⁿꞌē chí ꞌcaī yú ꞌmaaⁿ. Nguɛ́ɛ́ mar ꞌáámá nduudu chi caaⁿꞌmaⁿ yú yeⁿꞌé chuū.
41 Taachí caⁿꞌá yā chuū ní diíⁿ yā despedir nducyaaca yā.