Pablo en Corinto
18
Cabero Pablo Atenapʉ ca-ãnacʉ cá-aácoajupʉ Corinto ca-wamecʉti macapʉ.
2 Topʉ jicãʉ judío majocʉ Aquila ca-wamecʉcʉ cʉ̃ nʉmo Prisila ca-wamecʉco na ca-bʉga ejayupʉ.
Nemoopʉre Ponto ca-wamecʉti yepapʉ ca-ãnacʉ ca-añupʉ Aquila.
Cabero Italia yepapʉ cá-aácoajupʉ.
Topʉ cʉ̃ ca-ano to macacʉ romano maja ʉpaʉ Claudio ca-wamecʉcʉ judío maja nipetirã to ca-ãnare na ca-buuyupʉ.
To bairo na cʉ̃ ca-buti rotiro Aquila cʉ̃ nʉmo Prisila mena Roma ca-anibatana cá-aácoajuparã Corintopʉ.
Pablo Corintopʉ cʉ̃ ca-ejaparo jʉgoyeacã na quena cawama ejarã ca-añuparã.
To bairi Pablo Corintopʉ ejaʉ na tʉpʉ ca-ejayupʉ.
3 Na quena cʉ̃re bairona ca-paariquecʉna ca-añuparã.
Juti ajeri wiiri ca-anipe ca-tʉbʉri ajeri ca-quenoo wapatari maja ca-añuparã.
To bairi Pablo nare bairo tiere ca-paariquecʉcʉ aniri na mena ca-tuayupʉ.
4 Topʉ ãcʉ̃ to canacã semana sábado ca-ano judío maja na yerijãrica rʉmʉri ca-ano na neñapo buerica wiipʉ Jesú ye quetire ca-buionucuñupʉ,
judío maja,
griego maja quena na apiʉjaato ĩi.
5 To cõona Pablo cʉ̃ ca-queti jooricarã Sila,
Timoteo Macedonia yepapʉ ca-ãnana ca-ejayuparã Corintopʉ.
Na ca-ejaro Pablo juti wiiri ca-anipe ajeri paariquere ca-janañupʉ,
Jesú ye queti jetore buiogʉ.
To bairi judío majare:
—Dio cʉ̃ ca-bejericʉ yoaro mani ca-yuuricʉ Jesú ca-wamecʉcʉ ãmi,
na ca-ĩi buionucuñupʉ.
6 Caroaro to bairo nare cʉ̃ ca-ĩi buiorije to ca-anibato quena cʉ̃ ca-bai botio wada paiyuparã.
To bairo na ca-ĩiro to macaje jita cʉ̃ jutiipʉ ca-aniere ca-pa bate ree cũuñupʉ.
Nare cʉ̃ ca-buiorijere na ca-booquẽto na cʉ̃ ca-janarijere na iñoʉ cá-ájupʉ.
—Dio mʉjaare cʉ̃ ca-popiyeyero mʉja majuu ye buina mʉja anigaro,
na ca-ĩiñupʉ.
—Yʉ ye bui mee mʉjaare anigaro.
Meere,
Jesú ye quetire mʉjaare yʉ buiobapa.
To cõona judío maja ca-aniquẽna macare na yʉ buiogʉ yucʉra yua,
na ca-ĩiñupʉ.
7 To bairo na ĩi,
ti wii ca-ãnacʉ buti,
Justo ca-wamecʉcʉ tʉpʉ cá-aácoajupʉ.
Neñapo buerica wii tʉacãna ca-añupe cʉ̃ ya wii.
Justo Diore cá-áti nʉcʉbʉgoʉ ca-añupʉ.
8 Apeĩ neñapo buerica wii ʉpaʉ Crispo ca-wamecʉcʉ quena mani Ʉpaʉ Jesúre ca-apiʉja jʉgoyupʉ,
cʉ̃ ya wii macana mena.
Ti maca Corinto macana aperã quena capaarã ca-apiʉjayuparã.
Apiʉjari ca-bautisa rotiyuparã yua.
9-10 Jicã ñami Pablo caniquetibacʉ quena quẽguericarore bairo Dio cʉ̃ ca-ĩi buioro ca-apiyupʉ:
—Uwiqueticõaña.
Mʉ mena yʉ ãa.
To bairi aperã rooro mʉ áti rooye tuu majiquetigarãma.
Ati macapʉ capaarã ãma yʉre ca-apiʉjaparã.
To bairi yʉ ye quetire buio janaqueticõaña.
To bairona buiocõa aninucuña.
11 To bairi Pablo jicã cʉma ape cʉma recomaca ti macapʉ ca-tuayupʉ,
to macanare Dio ye quetire buioʉ.
12 Ti yepa Acaya na ca-ĩri yepa Pablo cʉ̃ ca-anopʉ romano maja Galión ca-wamecʉcʉre ti yepa ʉpaʉ cʉ̃ ca-jõoñuparã.
To bairi Galión ʉpaʉ cʉ̃ ca-ano judío maja Pablore cʉ̃ ñee,
cʉ̃ ca-ne aájuparã Galión tʉpʉ.
13 Cʉ̃ wadajãrã,
oco bairo Galión're cʉ̃ ca-ĩiñuparã:
—Ani ricati Diore áti nʉcʉbʉgorique jã rotimi,
mani ñicʉ jãa manire na ca-rotirique ca-aniquẽtiere,
ca-ĩi wadajãñuparã.
14 Pablo na cʉ̃ ca-boca yʉʉgari paʉna Galión maca judío maja Pablore ca-wadajãrãre na ca-boca ĩi yʉʉyupʉ:
—Jee rutirique,
camajare jĩarique rooro cʉ̃ cá-átiere tʉjʉri mʉja ca-ĩi buioata roque mʉjaare yʉ apiboyupa.
15 Mʉja yeena judío maja mʉja ca-rotirije to ca-ano maca mʉja majuuna quenooña.
Tiere yʉ quenoogaquẽe yʉa,
na ca-ĩiñupʉ Galión.
16 To bairo na ĩi,
ca-wadajãbatanare na ca-buuyupʉ.
17 To ca-bairo beroacã to macana Sóstene ca-wamecʉcʉre judío maja neñapo buerica wii ʉpaʉre cʉ̃ ca-ñeeñuparã.
Cʉ̃ ñee,
caʉpaʉ cʉ̃ ca-tʉjʉ joorona cʉ̃ ca-payuparã.
To bairo na cá-átibato quena Galión cawatoana ca-tʉjʉcõañupʉ.
Na ca-mataquẽjupʉ.
Pablo vuelve a Antioquía y comienza su tercer viaje misionero
18 Cabero Pablo Corintopʉ yoabʉjaroacã ca-tuayupʉ.
Yoabʉjaroacã ca-tuaricʉ cabero to macana Jesúre ca-apiʉjarãre:
“Meere aácʉ yʉ áa,”
ĩi na cá-aátaje uí aájupʉ.
To bairi Sencrea ca-wamecʉti macapʉ cá-aájupʉ.
Prisila,
Aquila na quena cʉ̃ mena cá-aájuparã.
Topʉ cʉ̃ poare ca-jua rotiyupʉ.
Ca-jʉgoye Diore apeye unie to bairo yʉ átigʉ cʉ̃re cʉ̃ ca-ĩricarore bairo,
meere,
yʉ áti yaparo ĩi ca-jua rotiyupʉ.
Cabero Siriapʉ cá-aáti cumuapʉ ca-eja jãañuparã Pablo jãa.
19-21 Cabero tiapʉ ca-pairi yare peña,
ape nʉgoapʉ Éfeso ca-wamecʉti macapʉ ca-ejayuparã.
Topʉ eja,
Pablo judío maja neñapo buerica wiipʉ ca-jãa aájupʉ.
Topʉ ca-ãna judío maja mena ca-wadapeniñupʉ Dio Wadariquere.
Jicãarã to macana yoaro cʉ̃ ca-tua rotibajuparã.
Cʉ̃ maca ca-tuagaquẽjupʉ.
—Jerusalén'pʉ aácʉ yʉ áa,
boje rʉmʉ ca-ano tʉjʉgʉ.
Dio cʉ̃ ca-booata ape rʉmʉ yʉ atígʉ tunu,
na ca-ĩiñupʉ.
To bairo na ĩi,
Efesopʉ ca-ãnacʉ cá-aácoajupʉ cumua mena tunu.
Prisila,
Aquila na maca ti macapʉna ca-tua cõañuparã.
22 To bairi Pablo neto aá,
ca-ejayupʉ Cesareapʉ.
Topʉ ma eja,
maapʉ Jerusalén'pʉ cá-aácoajupʉ.
Topʉ eja,
Jesúre ca-apiʉjarãre na tʉjʉ,
cá-aácoajupʉ yua Antioquíapʉre.
23 Yoaroacã topʉ ani,
Galacia,
Frijia yepari macá macaripʉ ca-buio teña aájupʉ Jesú ye quetire.
Topʉ bai teñaʉ topʉ macanare Jesúre ca-apiʉjarãre tʉgooña ocabʉtirique na ca-buio majio nutuajupʉ.
Apolos predica en Éfeso
24 Topʉ Pablo cʉ̃ cá-aáteñatoye jicãʉ judío yaʉ Alejandríapʉ ca-buiaricʉ,
Apolo ca-wamecʉcʉ Efesopʉre ca-ejayupʉ,
Aquila,
Prisila na ca-tua rica macapʉre.
Yoaro ca-buericʉ aniri seeto ca-majii ca-añupʉ Apolo.
Dio Wadarique quenare caroaro ca-majii ca-añupʉ.
25 Ca-jʉgoyepʉna aperã Jesú ye quetire na ca-buioro caroaro ca-api majiñupʉ.
To bairi yeri ocabʉtiri Jesú cʉ̃ ca-aniere aperãre na ca-buio netoñupʉ tunu.
Cariape ca-buioyupʉ,
Juan camajare cʉ̃ ca-bautisarique jetore ca-majii anibacʉ quena.
26 To bairi uwirique manona judío maja na neñapo buerica wiipʉ Dio cʉ̃ ca-aniere ca-buioyupʉ.
To bairi cʉ̃ ca-buiorijere apirã Aquila,
Prisila cʉ̃ ca-ne aájuparã na ca-ani wiipʉ.
Topʉ cʉ̃ ca-buionemo poñeñuparã Dio yere cʉ̃ ca-majiquetibatajere.
27 Cabero Apolo Acaya na ca-ĩri yepapʉ aágʉ ca-baiyupʉ.
Topʉ cʉ̃ cá-aágaro majiri Jesúre ca-apiʉjarã Éfeso macana topʉ cʉ̃ ca-ejapere cʉ̃ átinemorã ca-queti joo ucabojayuparã.
Acaya macana Jesúre ca-apiʉjarãre,
“Apolo topʉ cʉ̃ ca-ejaro caroaro cʉ̃ boca tʉjʉya,”
ca-ĩi queti joo ucabojayuparã.
Dio Acaya macanare na mai tʉjʉri cʉ̃ Macʉ Jesúre na ca-api nʉcʉbʉgoro na cá-ájupʉ.
To bairi Apolo Acayapʉ ejaʉ to macanare caroaro tʉgooña ocabʉtiriquere na ca-buioyupʉ to bairo Jesúre ca-api nʉcʉbʉgorãre.
28 Camaja na ca-apijoro judío majare na ca-ĩi neto ocabʉtiyupʉ.
Dio ye quetire buiori maja tirʉmʉpʉ macana na ca-ucarica pũurire na iñoori,
“Dio cʉ̃ ca-bejericʉ yoaro mani ca-yuuricʉ Jesúna ãmi,”
na ca-ĩi buioyupʉ.
Caroaro cariape na cʉ̃ ca-ĩi buio netoro apirã,
“To bairo me ãa,”
ca-ĩi majiquẽjuparã.