El ejemplo de las diez muchachas
25
Ape wame queti buio majiorica wame jã ca-ĩi buiowĩ Jesú tunu:
—Dio cʉ̃ yarã cʉ̃ ca-rotiropʉ nare cʉ̃ ca-jee neorije oco bairo ãa:
Cãromia pʉga wamo canacãona ca-añuparã cawamarã,
caʉmʉa mena mai ca-aniquẽna.
Na yao tʉpʉ cá-aájuparã cõ mena ca-wamo jiapaʉ cʉ̃ ca-ejaparore yuura aána.
Na mena boje rʉmʉ cá-átinemoparã romiri ca-añuparã.
Jĩa bujurica rupaa ca-jee aájuparã to canacãona.
2 Jicã wamo canacão boje rʉmʉ na ca-jĩa bujupere caroaro ca-tʉgooña jʉgoyeyequẽna ca-añuparã.
Aperã jicã wamo canacão caroaro ca-tʉgooña jʉgoyeye majirã ca-añuparã.
3-4 To bairi caroaro ca-tʉgooñarã romiri maca ʉje na ye jĩa bujurica rupaa na ca-pio jãanemopere ca-jeeyuparã.
Aperã maca caroaro ca-tʉgooñaquẽna ʉje na ye jĩa bujurica rupaa na ca-pio jãanemopere ca-jee aáquẽjuparã.
5 To bairi na yao mena ca-wamo jiapaʉ yoaro ca-ejaquẽjupʉ.
To bairi wʉgo ejabana ca-canicoajuparã yua.
6 Ñami recomacapʉ aperã ca-pii awajayuparã:
“¡Ca-wamo jiapaʉ ejami!
¡Cʉ̃ mani boca tʉjʉra aáparo!”
7 To bairo na ca-pii awajarijere apirã na romiri yupi,
na jĩa bujurica rupaare ca-quenooñuparã.
8 To bairi caroaro ca-tʉgooñaquetana romiri oco bairo ca-ĩiñuparã:
“Jã jĩa bujurica rupaa ʉje petiro bai.
To bairi mʉja ye ʉje õcoacã jã jooya,”
na ca-ĩiñuparã paibʉjaro ca-ʉje jee aátana romiri macare.
9 To bairo na ca-ĩiro:
“Jã joo majiquẽe.
Mʉjaare jã ca-joata jã quenare bʉquetiboro.
Ca-ʉje joorãre na wapayerã aája mʉja majuuna mʉja ca-jĩa bujupere,”
na ca-ĩiñuparã na maca.
10 To bairo na ca-ĩiro apirã ca-wapayera aájuparã.
To bairo na ca-wapayera aátoye ca-wamo jiapaʉ ca-ejayupʉ yua.
Cʉ̃ ca-ejaro caroaro ca-tʉgooña jʉgoyeyericarã paibʉjaro ca-ʉje jee aátana romiri boje rʉmʉ na cá-áti wiipʉ ca-jãa aájuparã.
Na ca-jãaro bero jope turicarore ca-bipecõañuparã ti wii macana yua.
11 Na ca-bipero beroacã ca-ʉje wapayera aátana romiri atí,
jope tʉpʉ eja,
“¡Ʉpaʉ!
¡Ʉpaʉ,
jope pãña!”
ca-ĩi piibajuparã na romiri.
12 Na ca-piirijere apii,
“Mʉjaare yʉ majiquẽe,
jocʉ mee yʉ ĩi.
Yʉ ca-piiquetana mʉja ãnaa,”
na ca-ĩiñupʉ yua.
13 ’To bairona yʉ,
mʉja Ʉpaʉre,
“Ti rʉmʉ ca-ano majuu ti paʉ majuu tunu atígʉmi mani Ʉpaʉ,”
mʉja ĩi majiquẽe.
To bairi to canacã rʉmʉ yʉ ca-tunu atípere tʉgooñari caroaro yʉ ca-boorije jetore áticõa aninucuña,
jã ca-ĩi buiowĩ Jesú.
El ejemplo de los talentos
14 Ape wame queti buio majiorica wame oco bairo jã ca-ĩi buiowĩ Jesú:
—Jicãʉ ʉpaʉ aperopʉ aáteñaʉ aágʉ ca-baiyupʉ.
To bairi cʉ̃ paa coteri majare na pijo,
cʉ̃ yere na tʉpʉre ca-cũuñupʉ,
caroaro tiere yʉre cote yuubojaya na ĩi.
15 To bairi to canacãʉna na ca-paarique wapata majiro cõo,
“Apeye unie paarique cʉtibojaya,”
na ĩi,
jicãʉre jicã wamo canacã mil cuiri pairo ca-wapacʉti cuirire cʉ̃ ca-cũuñupʉ.
Apeĩre pʉga mil cuiri cʉ̃ ca-cũuñupʉ.
Apeĩre jicã mil cʉ̃ ca-cũuñupʉ.
Tiere na ricawo yaparo aperopʉ cá-aáteñaʉ aácoajupʉ yua.
16 To bairo cʉ̃ cá-aáto bero jicã wamo canacã mil cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ ame wapayeri yoaro mee apeye jicã wamo canacã mil cuiri ca-wapatayupʉ tunu.
17 To bairona pʉga mil cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ apeye unie paarique cʉtiri apeye pʉga mil cuiri ca-wapata nemoñupʉ tunu.
18 Jicã mil cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ maca aá,
yepapʉre ope yejea átiri ca-yaa cũucõañupʉ cʉ̃ ʉpaʉ niyeru cʉ̃ ca-paarique cʉti rotibatajere.
19 Ca-yoato bero na ʉpaʉ ca-tunu ejayupʉ.
Tunu eja,
nare cʉ̃ ca-jooriquere ca-quenoogabajupʉ.
20 To bairi nare ca-pi jooyupʉ nare cʉ̃ ca-coteboja rotiricarãre.
To bairo cʉ̃ ca-piiro jicã wamo canacã mil cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ atí,
apeye jicã wamo canacã mil cuirire cʉ̃ ca-wapata nemoriquere jee atí,
oco bairo cʉ̃ ʉpaʉre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
“Ʉpaʉ,
jicã wamo canacã mil cuiri yʉre mʉ ca-cũuwʉ.
Jicã wamo canacã mil cuiri yʉ ca-wapata nemowʉ tunu.
To bairi atie ãa mʉ niyeru yʉre mʉ ca-cũepe mena yʉ ca-wapata nemorique,”
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃ ʉpaʉre.
21 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
“Caroaro mʉ ájupa.
Mʉ ñuubʉja.
Mʉ yʉ cá-áti rotirore bairona cá-ácʉ mʉ ãa.
Petoacã mʉ yʉ ca-rotiepere caroaro yʉ mʉ átibojayupa.
To bairo caroaro cá-átacʉ mʉ ca-ano maca yucʉra pairo majuu yʉre mʉ ca-cotebojapere mʉ yʉ cũugʉ.
Yʉ mena macacʉ mʉ ani wariñuugʉ,”
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ.
22 Cʉ̃ bero pʉga mil canacã cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ atí,
apeye pʉga mil cuirire cʉ̃ ca-wapata nemoriquere jee atí,
oco bairo cʉ̃ ʉpaʉre cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
“Ʉpaʉ,
pʉga mil canacã cuiri yʉre mʉ ca-cũuwʉ.
Pʉga mil canacã cuiri yʉ ca-wapatanemowʉ tunu.”
23 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro:
“Caroaro mʉ ájupa.
Mʉ ñuubʉja.
Mʉ yʉ cá-áti rotirore bairona cá-ácʉ mʉ ãa.
Petoacã mʉ yʉ cá-áti rotiepere caroaro yʉre mʉ átibojayupa.
To bairo caroaro cá-átacʉ mʉ ca-ano yucʉra pairo majuu yʉre mʉ ca-cotebojapere mʉ yʉ cũugʉ.
Yʉ mena macacʉ mʉ ani wariñuugʉ,”
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃ ʉpaʉ cʉ̃ quenare.
24 ’Cʉ̃ bero jicã mil canacã cuiri cʉ̃ ca-jooricʉ atí,
cʉ̃ ʉpaʉre oco bairo jocʉna cʉ̃ ca-ĩiñupʉ:
“Ʉpaʉ,
tutuaro ca-rotii mʉ ãa.
Aperã maca na ca-paa wapatarijere ca-jei mʉ ãa.
25 To bairi,
‘Yʉ ca-wapatabato quena yʉ wapa jooquẽcʉmi,’
yʉ ca-ĩi tʉgooña uwiwʉ.
To bairo mʉ cá-átiere tʉgooñari mʉ niyerure yepa pupeapʉ yʉ ca-yajiobojawʉ.
Ʉ̃jʉ,
mʉ niyerure yʉ ca-cũu yajio bojariquere jeeya,”
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃ ʉpaʉre.
26 To bairo cʉ̃ ca-ĩiro oco bairo cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃ ʉpaʉ:
“Mʉ yʉ ca-cũbatajere rooro mʉ ájupa.
Mʉ ñuuquẽe mʉa.
Ca-teeye paii mʉ ãa.
Jocʉna,
‘Aperã yere na ca-wapatarijere ca-jei ãmi yʉ ʉpaʉ.
To bairi yʉ ca-wapata bojabato quenare yʉ wapa jooquẽcʉmi,’
mʉ ĩi tʉgooñabacʉ.
27 To bairo tʉgooñabacʉ quena niyeru ca-quenoo cũurica paʉpʉ to macanare na ca-quenoo cũu rotipaʉ mʉ anibajupa,
to bʉato ĩi.
To bairi niyeru bʉboricaro topʉ mʉ ca-quenoo cũata.
Tie ca-bʉrique menare na mʉ ca-wajorique wapa yʉ jeeboricʉ,”
cʉ̃ ca-ĩiñupʉ cʉ̃ ʉpaʉ ca-niyeru cũu yajioricʉre.
28 To bairo cʉ̃ ĩi,
aperã paa coteri maja topʉ ca-tʉjʉnucurãre oco bairo na ca-ĩiñupʉ:
“Cʉ̃ yʉ ca-joobataje mil cuirire cʉ̃ emari,
pʉga wamo canacã mil cuirire ca-wapata nemoricʉre cʉ̃ jooya.
29 To bairi ni ucʉ̃ cʉ̃ ca-cʉgorije mena caroaro cá-átacʉre netobʉjaro cʉ̃ yʉ joogʉ.
To bairi pairo cʉgogʉmi.
Apeĩ maca caroaro cá-átiquetacʉ aniri cʉ̃ ca-cʉgobatajere rooro cá-áti rericʉ maca cʉgoquetigʉmi.
To bairi cʉ̃ ca-cʉgorijeacã quenare ema átiri aperã macare na yʉ joogʉ.
30 To bairi yʉre ca-paabojari majocʉ ca-anibatacʉ ca-ñuuquẽcʉre cʉ̃ ñeeri macapʉ ca-naitĩaropʉ cʉ̃ rocacõaña.
Topʉ tʉgooñarique pai otigʉmi seeto majuu tamuobacʉ,
jãare ca-ĩi buiowĩ Jesú.”
El juicio de las naciones
31-32 Oco bairo jã ca-ĩi buiowĩ Jesú tunu:
—Camaja tʉpʉ Dio cʉ̃ ca-jooricʉ aniri ati yepapʉ yʉ tunu atígʉ,
camaja nipetirãre na rotigʉ.
Dio tʉ macana mena,
yʉ ca-aji baterije mena yʉ tunu atígʉ.
To bairi camaja Ʉpaʉ majuu aniri yʉ tʉpʉ yʉ ca-ruiri paʉpʉ yʉ jee neogʉ camaja nipetirãre,
to canacã poa macanare.
Na jee neo,
yʉ riape na ca-tʉjʉnucuro yʉ yarãre na yʉ bejegʉ,
yʉre ca-apiʉjaquẽnare na cũuri.
Nuuricarã ca-cʉgoʉ ovejare cariape nʉgoa na beje cũu,
cabra na ca-ĩirãre cacõ nʉgoa maca na cʉ̃ ca-beje cũurore bairona na yʉ beje cũugʉ.
33-34 To bairona yʉ yarãre na beje cũu átiri,
Ʉpaʉ aniri cariape nʉgoa ca-ãnare oco bairo na yʉ ĩigʉ:
“Adʉja.
Yʉ Pacʉ caroaro wariñuurique mʉjaare joogʉmi.
Tirʉmʉpʉ ati ʉmʉrecóo nemoopʉ cʉ̃ cá-áti jʉgori paʉpʉna cʉ̃ tʉpʉ ca-ani wariñuuparãre ca-cũuñupi mʉjaare.
35 Yʉ ca-ñigo riaro ʉgariquere yʉre mʉja ca-joowʉ.
Yʉ ca-oco etigaro yʉre mʉja ca-tĩawʉ.
Apero macacʉ yʉ ca-anibato quena mʉja ya maca yʉ ca-ejaro,
‘Jã tʉ ãña,’
yʉ mʉja ca-ĩiwʉ.
36 Yʉ ca-jutii cʉgoquẽto yʉ mʉja ca-joowʉ.
Yʉ ca-riaro yʉ mʉja ca-tʉjʉra ejawʉ.
Aperã presopʉ yʉ na ca-jooro yʉ mʉja cá-átinemorã ejawʉ,”
na yʉ ĩigʉ yʉ riape nʉgoa ca-ãnare.
37 To bairo na yʉ ca-ĩiro oco bairo yʉ ĩigarãma ti nʉgoa ca-ãna caroarã Dio nare cʉ̃ ca-ĩi tʉjʉrã:
“Ʉpaʉ,
¿di paʉ uno mʉ ca-ñigo riaro mʉre jã ca-nuuñuparí?
¿Di paʉ uno mʉ ca-oco etigaro mʉre jã ca-tĩañuparí?
38 ¿Di paʉ uno aperopʉ ca-ãnacʉ jã ya macapʉ mʉ ca-ejaro,
‘Jã tʉpʉ ãña,’
mʉre jã ca-ĩiñuparí?
¿Di paʉ uno ca-jutii cʉgoquẽcʉ mʉ ca-ano mʉre jã ca-jooyuparí?
39 ¿Di paʉ uno mʉ ca-riaro mʉre jã ca-tʉjʉra ejayuparí?
¿Di paʉ uno presopʉ mʉre na ca-jooro mʉre jã cá-átinemorã ejayuparí?”
yʉre ĩi jeniñagarãma.
40 To bairo yʉre na ca-ĩi jeniñaro oco bairo na yʉ ĩigʉ:
“Cariape mʉjaare yʉ ĩi.
Yʉ yarã cawatoa ca-ãna quenare caroare na átinemori yʉpʉre átinemorã mʉja cá-ápʉ́,”
na yʉ ĩigʉ.
41 ’Na ĩi yaparori bero oco bairo na yʉ ĩigʉ cacõ nʉgoa ca-ãna macare:
“Dio cʉ̃ ca-popiyeyeparã mʉja ãa.
To bairi aánaja peeropʉ ca-yatiqueti peeropʉ.
Sataná cʉ̃ yarã wãtia menare na yʉ ca-reepa peeropʉ aánaja.
42 Yʉ ca-ñigo riaro yʉre mʉja ca-nuuquẽpʉ.
Yʉ ca-oco etigaro yʉre mʉja ca-tĩaquẽpʉ.
43 Aperopʉ ca-ãnacʉ mʉja ya macapʉ yʉ ca-ejaro,
‘Jã tʉpʉ ãña,’
yʉre mʉja ca-ĩiquẽpʉ.
Yʉ ca-jutii cʉgoquẽto yʉre mʉja ca-jooquẽpʉ.
Yʉ ca-riaro yʉre mʉja ca-tʉjʉra ejaquẽpʉ.
Presopʉ yʉre na ca-jooro yʉre mʉja cá-átinemorã ejaquẽpʉ,”
na yʉ ĩigʉ cacõ nʉgoa ca-ãnare.
44 To bairo na yʉ ca-ĩiro oco bairo yʉre ĩigarãma:
“Ʉpaʉ,
¿di paʉ uno ñigo ria,
oco etiga,
aperopʉ ca-ãnacʉ jã ya macapʉ eja,
jutii cʉgoqueti,
ria,
presopʉ ani,
mʉ ca-bairo mʉre jã cá-átinemoquetí?”
yʉ ĩigarãma.
45 To bairo yʉ na ca-ĩiro oco bairo na yʉ ĩigʉ:
“Cariape mʉjaare yʉ ĩi.
Jicãʉ yʉ yaʉ cawatoa ca-ãcʉ̃ quenare caroare cʉ̃ átinemoquetiri yʉpʉre átinemoquẽna mʉja cá-ápʉ́,”
na yʉ ĩigʉ.
46 To bairi to canacã rʉmʉ popiye na ca-tamuori paʉpʉ aágarãma.
Yʉ yarã,
caroarã Dio cʉ̃ ca-ĩi tʉjʉrã maca cʉ̃ tʉpʉ to canacã rʉmʉ wariñuu anicõagarãma,
jã ca-ĩiwĩ Jesú.